Vedcov na Zemi v súčasnosti najviac trápia otázky života mimo našej rodnej planéty. Pátranie po mimozemskom živote sa ale neobmedzuje len na hľadanie inteligentných prejavov mimo Zeme ale aj na stanovovaní takzvaných zón života a hľadaní planét v nich.
Zóny života, alebo obývateľné zóny sú oblasti v okolí hviezd, v ktorých je teoreticky možný život. Základom takejto oblasti je výskyt vody v kvapalnom skupenstve. Výskyt tekutej vody považujeme za základnú podmienku vzniku a vývoja života. Avšak zóny života sa neobmedzujú len na hviezdy. V poslednej dobe sa takéto zóny hľadajú aj v našej slnečnej sústave a to na mesiacoch planét ako Jupiter a Saturn.
V polovici 20.storočia začali vedci na Zemi hľadať organizmy, ktoré by dokázali existovať v extrémnych podmienkach. Medzitým robotické systémy odhaľovali tajomstvá mesiacov planét a to nie len po geologickej stránke, ale aj po stránke biologickej. Pred viac ako 10 rokmi boli objavené prvé planéty mimo náš systém. Ale rozmanitosť extrasolárnych planét bola nad akékoľvek očakávanie. Nedávno sa začali myšlienky o živote mimo Zeme upriamovať na červených trpaslíkov. Existencia planét pri týchto hviezdach bola potvrdená len nedávno. Navyše sú tieto hviezdy v Galaxii najpočetnejšou skupinou. Nedávny objav planéty pri červenom trpaslíkovi nachádzajúcom sa vo vzdialenosti 28000 svetelných rokov len podporil úvahy vedcov nad vznikom života pri tomto type objektov.
Hľadanie organizmov schopných života v extrémnych podmienkach sa začalo v polovici 20.storočia. Výsledky hľadania mnohých vedcov priamo šokovali. Dokázalo sa, že na Zemi takmer neexistuje miesto, kde by nebol život. Skupina týchto organizmov žije na veľmi nehostinných miestach. Často obývajú horúce pramene, oblasti s obrovským tlakom a teplotou, studené a nehostinné oblasti, oblasti s výskytom kyselín, extrémne slané oblasti ako aj oblasti ktoré sú takmer bez vody. Tak isto znášajú extrémne dávky žiarenia, metánové pramene, oblasti bez kyslíka alebo slnečného svetla. Tieto poznatky evokujú myšlienku, že keď môžu organizmy existovať na tak nehostinných miestach, prečo by sme ich nemohli hľadať kdekoľvek v Slnečnej sústave.
V roku 1979 NASA vypustila dve sondy, ktorých úlohou bolo navštíviť planétu Jupiter. Výsledky návštevy prekvapili vedcov na celom svete. Ukázalo sa, že Jupiterov mesiac Europa obsahuje veľké množstvo zamrznutej vody a pravdepodobne aj celomesačný oceán kvapalnej vody. Europa sa pritom veľkosťou ponáša na náš Mesiac. Ale čo do výzoru a zloženia je to úplne odlišný svet. Na povrchu Europy je veľmi málo kráterov, a keďže mesiac nemá svoju atmosféru musí tu existovať určitá geologická aktivita, ktorá zahladzuje stopy po impaktoch. To sa vysvetľuje prítomnosťou vody. Ale aby sa tu voda udržala v kvapalnom stave je potrebný nejaký zdroj vnútornej energie, ktorý ju v tomto stave udržuje. Vedci sa domnievajú, že zdrojom energie mesiaca Europa je slapové pôsobenie Jupitera. To generuje potrebné teplo pre udržanie vody v kvapalnom stave. Podobne aj Saturnom mesiac Titán je ohrievaný tajuplným zdrojom energie. Pravdepodobným zdrojom je slapové pôsobenie materskej planéty. Rôzne mesiace Slnečnej sústavy si svoju energiu generujú tými najrozmanitejšími spôsobmi. Napríklad nedávny objav na Saturnovom mesiaci Enceladus ukázal, že na jeho južnej pologuli sa nachádza tajuplný horúci fľak. Ten pravdepodobne vznikol rozpadom rádioaktívneho materiálu. Až do nedávna sme si teda mysleli, že mesiace planét sú nehostinné miesta, podobné nášmu Mesiacu. Ukazuje sa, že opak je pravdou. Mesiace veľkých planét sú veľmi rozmanité a mnohé z nich ponúkajú priestory vhodné na kolonizáciu života. Tento poznatok rozšíril hranice zóny života v našom planetárnom systéme. Zistenie, že mnohé svety v našej Slnečnej sústave disponujú vlastnou energiou znamená, že potreba blízkosti Slnka pre vznik a vývoj života nie je až tak dôležitá. Dostatočné množstvo vlastnej energie aj bez slnečného žiarenia vytvára dostatočné podmienky pre produkciu biomasy. Život na Marse je v súčasnosti veľmi nepravdepodobný. Hlavným dôvodom je to, že sa tu nevyskytuje voda. Vedci ale súhlasia s domnienkou, že tu život kedysi mohol vzniknúť. Ale so stratou vody sa stratil tiež. Oveľa väčšie šance sa v súčasnosti dávajú Jupiterovmu mesiacu Europa. Tu sa kvapalná voda nachádza ešte aj dnes.
Ďalšia otázka čo trápi vedcov skúmajúcich život mimo Zeme je, či sú planéty, ktoré vznikajú okolo červených trpaslíkov obývateľné. Vedci združení okolo projektu SETI chcú už čoskoro začať pátranie po inteligentných prejavoch mimozemského života v oblasti rádiových vĺn práve pri červených trpaslíkoch. Aj keď červení trpaslíci tvoria až 85 % populácie hviezd v Galaxii, boli až do nedávna ignorovaný. Hlavným dôvodom bolo to, že sú pomerne malými hviezdami a tak sa predpokladalo, že tu planéty nemôžu vznikať. Až posledné objavy ukázali, ako sme sa mýlili. Aj v súčasnosti sa špekuluje, či červení trpaslíci dokážu poskytnúť dostatočný priestor pre zónu života. Hlavným dôvodom neistoty je fakt, že obývateľné zóny pri červených trpaslíkoch sú veľmi úzke a ležia pomerne blízko pri centrálnej hviezde. Ak teda uvažujeme, že voda v tekutom skupenstve je základom pre vznik života, musela by takáto planéta obiehať materskú hviezdu vo vzdialenosti menšej ako obieha Merkúr Slnko. Len v tomto prípade by sme na jej povrchu dokázali nájsť kvapalnú vodu. V takejto vzdialenosti sa ale výrazne prejavuje gravitačná sila centrálneho telesa. Planéta by teda mala viazanú rotáciu. V praxi by to znamenalo, že takáto planéta by sa okolo svojej osi otočila za rovnaký čas ako by obehla okolo červeného trpaslíka. Dôsledkom viazanej rotácie by bolo to, že prevrátená strana planéty by bola rozhorúčená a strana odvrátená zamrznutá. Na prevrátenej strane by sa voda veľmi rýchlo vyparila. Nedávne počítačové modeli ukázali, že udržanie kvapalnej vody v takomto systéme by predsa len bolo možné. A totiž, pokiaľ by takáto planéta mala dostatočne hustú atmosféru došlo by k akémusi prerozdeleniu tepelnej energie. Teplo by prúdilo z osvetlenej strany na neosvetlenú stranu a tak ju zahrievalo. Zároveň by bolo takto odvádzané nadmerné teplo prevrátenej strany. Dôsledkom by bola síce veternejšia atmosféra, ale to by pri vzniku a vývoji života vôbec nevadilo. Názor na šírku obývateľnej zóny tiež celkom nevystihuje pravdu. Samotná zóna síce môže byť pomerne úzka, ale pokiaľ zovšeobecníme naše poznatky získané pri mesiacoch Slnečnej sústavy dáva nám to pomerne rozľahlú oblasť kde by život mohol vzniknúť. Červených trpaslíkov je v Galaxii obrovské množstvo a kombinácia jednotlivých zón života sa zdá byť správna. Nám na Zemi ostáva už iba jediné, hľadať život vo vzdialených svetoch….
Zdroj: SPACE
