Rontgenový satelit CHANDRA zachytil vzdialené galaxie v ktorých dochádza k intenzívnej tvorbe hviezd. Príčinou tejto intenzívnej hviezdotvorby sú vzájomné zrážky galaxií v ranných etapách vývoja vesmíru.
Skupina astronómov z rôznych krajín objavila pomocou HST množstvo objektov pohybujúcich sa v priestore medzi galaxiami.
Pomocou RTG observatória Chandra sa podarilo vedcom pozorovať po prvý krát teoretikmi dlho predpovedané halo horúceho plynu okolo špirálových galaxií. Tento nový objav pomáha podporiť uznávaný ale ešte nepotvrdený model formovania špirálových galaxií.
Pomocou prístroja Ultra-violet and Visible Echelle Spectroghaph (UVES) umiestnenom na VLT objavili astronómovia neviditeľnú galaxiu s vysokým obsahom kovov.
Veľmi zaujímavý úlovok sa podaril Spitzerovmu ďalekohľadu. Pri prehliadke zrážajúcich sa galaxií objavil v ich jadrách obrovské mračná kryštalického kremíka, ktorý na Zemi poznáme ako kremeň.
Astronómovia pomocou HST skúmali 40 rokov starú záhadu pôvodu Magellenovho prúdu. Tento plynný prúd obopína takmer polovicu našej Galaxie. V čelnej oblasti prúdu sa nachádza Malý a Veľký Magellenov oblak.
Za dobrých poveternostných podmienok, na oblohe, v súhvezdí Androméda, nájdeme Veľkú hmlovinu v Androméde. V 18. storočí ju do svojho katalógu pod číslom 31 zaradil Ch.Messier.
Medzinárodní tím astronómov študoval vzdialené galaxie za účelom získania poznatkov o formovaní a vývoji galaxií v rannom vesmíre a úlohe tmavej hmoty v ranných štádiách vývoja vesmíru.
M 101 je obrovská špirálová galaxia, ktorá je viditeľná na severnej pologuli. HST pomocou 51 individuálnych snímkov vytvoril doteraz jej najpodrobnejšiu snímku.