ESA zverejnila prvé farebné snímky z teleskopu Euclid, ktorého úlohou bude vytvoriť trojrozmernú mapu vesmíru. Jedná sa o veľmi významú udalosť, nakoľko nikdy doteraz nebol vo vesmíre žiadny teleskop, ktorý by dokázal nasnímať takéto šíroké zorné pole v takom vysokom rozlíšení. Takáto trojrozmerná mapa prispeje k pochopeniu rozloženia tmavej hmoty vo vesmíre. Prvé snímky z tohto teleskopu sú ešte kvalitnejšie ako astronómovia očakávali. Na snímkach vidno galaxie až do vzdialenosti 10 miliárd svetelných rokov, hmloviny a hviezdy. Všetko je zobrazené ostro a jasne. Teleskop má špeciálnu optiku, vďaka ktorej sú snímky ostré aj v rohoch. Ostatné vesmírne teleskopy pracujúce na podobných vlnových dĺžkach majú veľmi úzke zorné pole. Euclid napokon zmapuje jednu tretinu celej oblohy.
Kopa galaxií v Perzeovi
Na snímke je vidieť 1000 galaxií patriacich do kopy Perzeus a viac ako 100 000 ďalších galaxií v pozadí. To robí tento teleskop výnimočným. Mnohé z týchto galaxií nízkej jasnosti neboli ešte nikdy pozorované. Niektoré z nich sú také vzdialené, že ich svetlu trvalo 10 miliárd rokov, kým k nám dorazilo. Zmapovaním rozloženia a tvarov týchto galaxií budú kozmológovia schopní zistiť viac o tom, ako tmavá hmota formovala vesmír, ktorý vidíme dnes. Je to po prvýkrát, čo sa na takomto veľkom snímku podarilo zachytiť toľko galaxií v súhvezdí Perzeus s takou vysokou úrovňou detailov. Kopa galaxií Perseus je jednou z najmasívnejších známych štruktúr vo vesmíre, ktorá sa nachádza „len“ 240 miliónov svetelných rokov od Zeme. Astronómovia dokázali, že zoskupenia galaxií ako je Perseus mohli vzniknúť len vtedy, ak je vo vesmíre prítomná tmavá hmota. Euclid bude pozorovať početné zoskupenia galaxií ako Perseus v celom vesmírnom čase a odhalí „temný“ prvok, ktorý ich drží pohromade.
Špirálová galaxia IC 342
Euclid počas svojej životnosti zobrazí miliardy galaxií a odhalí neviditeľný vplyv, ktorý na ne majú tmavá hmota a tmavá energia. Preto je príznačné, že jedna z prvých galaxií, ktoré Euklid pozoroval, dostala prezývku „skrytá galaxia“, známa aj ako IC 342 alebo Caldwell 5. Vďaka infračervenému pohľadu už Euclid odhalil kľúčové informácie o hviezdach v tejto galaxii, ktorá je dvojníkom našej Mliečnej cesty.
Nepravidelná galaxia NGC 6822
Na vytvorenie 3D mapy vesmíru bude Euclid pozorovať svetlo z galaxií do vzdialenosti 10 miliárd svetelných rokov. Väčšina galaxií v ranom vesmíre nevyzerá ako typická úhľadná špirála, ale sú nepravidelné a malé. Sú stavebnými kameňmi väčších galaxií, ako je tá naša, a niektoré z týchto galaxií môžeme stále nájsť relatívne blízko nás. Táto prvá nepravidelná trpasličia galaxia, ktorú Euklides pozoroval, sa nazýva NGC 6822 a nachádza sa neďaleko, len 1,6 milióna svetelných rokov od Zeme.
Guľová hviezdokopa NGC 6397
Tento snímok zobrazuje Euklidov pohľad na guľovú hviezdokopu s názvom NGC 6397. Ide o druhú najbližšiu guľovú kopu k Zemi, ktorá sa nachádza vo vzdialenosti približne 7800 svetelných rokov. Guľové hviezdokopy sú súbory stoviek tisíc hviezd, ktoré drží pohromade gravitácia. V súčasnosti žiadny iný teleskop ako Euklid nedokáže pozorovať celú guľovú kopu počas jedného pozorovania a zároveň rozlíšiť toľko hviezd v kope. Tieto hviezdy nízkej jasnosti nám poskytujú informácie o histórii Mliečnej cesty a o tom, kde sa nachádza tmavá hmota.
Hmlovina Konská hlava
Euklid nám ukazuje veľkolepý panoramatický a detailný pohľad na hmlovinu Konská hlava, známu aj ako Barnard 33, ktorá je súčasťou súhvezdia Orión. Vedci dúfajú, že na nových snímkoch tejto hviezdnej pôrodnice s Euklidom nájdu mnoho doteraz nepozorovaných planét nízkej jasnosti s hmotnosťou Jupitera v rannom štádiu vývoja, ako aj mladých hnedých trpaslíkov a mladé protohviezdy.
