Na meranie času sa používajú hodiny najrôznejšej konštrukcie a vzhľadu. Ich vývoj siaha až do obdobia starovekých civilizácií. Pre astronómiu sú nenahraditeľným prístrojom. Prvými hodinami boli slnečné hodiny, ktoré  sa vyvinuli z gnómonu.

V počiatkoch civilizácie sa na pozorovanie oblohy stavali praveké observatória, ktoré boli zároveň aj kultovými miestami. Postupom času sa začali na pozorovanie vyvíjať prvé primitívne nástroje a pomôcky. Za hádam najstarší pozorovací nástroj označujeme gnómon.

Ľudské oko bolo pred vynájdením ďalekohľadu v roku 1608 jediným senzorom na detekciu svetla z vesmíru. Poďme sa teda bližšie pozrieť ako funguje.

Ako sa astronómia postupne vyvíjala, vyvíjali sa aj prístroje slúžiace na pozorovanie oblohy.

Astrológiu si ľudia často zamieňajú s astronómiou. Pritom astronómia nemá s astrológiou nič spoločné. Dokonca astrológia nie je ani vedou, ale iba pseudovedou.

Prvopočiatky astronómie boli čisto praktické. Svojimi poznatkami prinášala úžitok pre každodenný život. Po osamostatnení a vyčlenení z fyziky sa astronómia stala fundamentálnou vedou.

Každá veda má svoje metódy výskumu. Základom metód astronomického výskumu je pozorovanie. Hlavným zdrojom informácií v astronómii je žiarenie, ktoré sa dostáva z vesmírnych objektov do astronomických prístrojov. Napríklad veľmi presným určením smeru, z ktorého žiarenie prichádza na Zem, môžeme okrem polohy objektu zistiť aj jeho pohyb.

Podľa cieľa, predmetu a metód výskumu sa astronómia delí na viaceré oblasti, ktoré sa časom dopĺňajú, prípadne i menia podľa jej hlavného zamerania v danom čase.