Ľudia neustále hľadajú vo vesmíre známky existencie iných vyspelých civilizácií vo vesmíre. Doteraz sme ale nič nenašli, vôbec nič, ani len náznak. Takže na naskytá otázka, či by nebolo lepšie sa zamerať na iné druhy potenciálneho života.
Áno, samozrejme, malý mikrób nemusí byť tak vzrušujúci ako výmena poznatkov a technológií medzi dvomi civilizáciami. Známky „neinteligentného“ života však môžu byť v galaxii oveľa bežnejšie a oveľa ľahšie sa dajú nájsť.
Je tam niekto?
Zatiaľ vieme, že inteligentný život sa vyvinul na Zemi. Zem, planéta, ktorá nie je zasa až tak výnimočná a je len jedným náhodným svetom v galaxii. Takže ak sa na tomto kúsku skaly vyvinul inteligentný život, tak musí byť celkom bežný – dosť bežný na to, aby sme videli vo vesmíre známky mimozemských civilizácií.
Kde sú teda všetci?
Toto je srdcom známeho Fermiho paradoxu a je zároveň hlavným argumentom používaným na podporu hľadania mimozemskej inteligencie (SETI). Na prvý pohľad sa zdá byť okamžite jasné, že by sme vo vesmíre nemali byť sami, a preto ak sa pozrieme dostatočne podrobne, mali by sme vidieť rôzne dôkazy o mimozemských civilizáciách. Možno mimozemské civilizácie cielene vysielajú rádiové signály, ktoré by sme mohli zachytiť. Možno len náhodne vysielajú na rôznych vlnových dĺžkach a my by sme tieto signály mohli náhodne zachytiť. Možno tieto civilizácie zanechali v našej slnečnej sústave artefakty navrhnuté tak, aby našu civilizáciu monitorovali. Možno mimozemské civilizácie realizujú megaštruktúry ako je napríklad uzavretie hviezdy do „oblaku“ solárnych panelov. Po viac ako polstoročí projektu SETI sme ale nič nenašli, žiadne signály, žiadne artefakty, žiadne megaštruktúry, proste nič. K dnešnému dňu, kedy boli zrealizované stovky špecializovaných hľadaní a prieskumov nemáme absolútne žiadny dôkaz o akomkoľvek inteligentnom živote v našej galaxii, nie to vo vesmíre. Ale stále veríme, že tam sú!
Podpis života:
Predpokladom SETI je, že inteligentný život by sa mal dať ľahšie odhaliť ako bežný, neinteligentný život, pretože inteligentné bytosti sú schopné skutočne dať najavo svoju prítomnosť. Ak vynašli rádio, potom môžu emitovať FM a vytvoriť bublinu detekovateľnosti, ktorá sa rýchlosťou svetla vzdiali od ich domovského systému. Ak sú schopní využiť slušný zlomok energie pochádzajúcej z ich hviezdy, môžu transformovať celú svoju slnečnú sústavu. Ak aktívne využívajú medzihviezdne cestovanie, potom sa môžu šíriť ako (inteligentná) burina po celej galaxii. Ale niečo nie je asi v poriadku. Buď inteligentný život nie je taký bežný, ako by sme dúfali, alebo nie je taký zistiteľný, ako by sme dúfali. Tak či onak, v súčasnosti to nevyzerá, že by práca SETI v dohľadnej dobe priniesla ovocie. Možno by sme teda mali hľadať akýkoľvek mimozemský život a nie len ten inteligentný. To znamená akýkoľvek druh života: jednobunkové organizmy plávajúce v oceánoch, mach priľnutý k skalám alebo prvé náznaky zložitých tvorov pohybujúcich sa po svojom prostredí. Samozrejme, tieto formy života nemusia byť také zaujímavé a zbadateľné ako inteligentný život, ale to ich nerobí neviditeľnými. Jednou z kľúčových čŕt každého druhu života je schopnosť vyviesť svoju planétu „z rovnováhy“. Vezmime si napríklad zemskú atmosféru. Naša planéta sa pravdepodobne vytvorila s veľkým množstvom kyslíka. Ale kyslík je vysoko prchavý a reaktívny, v atmosfére sám o sebe nevydrží dlho; buď unikne do vesmíru, alebo sa viaže s inými prvkami a mení sa na iné chemické látky (napríklad oxid uhličitý alebo oxid kremičitý). Približne pred 2 miliardami rokov bola naša planéta plná jednobunkových fotosyntetických organizmov, ktoré pojedali množstvo oxidu uhličitého a do atmosféry ako odpad vypúšťali kyslík. Práve toto vypúšťanie kyslíka bolo zodpovedné za úplné prepracovanie zemskej atmosféry. Jednobunkový fotosyntetický život spôsobil nárast obsahu kyslíka v zemskej atmosfére čím došlo k jej úplnej zmene a teda môžeme konštatovať, že vďaka životu sa zmenil charakter planéty.
Prvý kontakt
Naša súčasná technológia nás obmedzuje len na štúdium atmosféry obrovských planét obiehajúcich v blízkosti ich materských hviezd. Satelit NASA Transiting Exoplanet Survey Satellite však katalogizuje množstvo sľubných kandidátov na následné štúdie s vesmírnym ďalekohľadom Jamesa Webba, ktorý je schopný odhaliť nadbytok kyslíka v atmosférach mimozemských svetov. Scenáre prvého kontaktu nie sú v súčasnosti veľmi vzrušujúce. Predpokladá sa, že nedôjde k „výmene prvočísel“ a ani fundamentálnych konštánt, rovnako sa nepredpokladá, že sa budeme čudovať mimozemským kultúram alebo zvykom či mimozemským telám. S veľkou pravdepodobnosťou bude náš prvý kontakt vo forme grafov a chemických diagramov atmosfér domovskej planéty. Netušíme, či je vo vesmíre alebo v našej galaxii viac zastúpený neinteligentný život alebo inteligentný život. Ale vieme, že aj jednoduché organizmy dokážu o sebe dať vedieť. Možno to nie je tak vzrušujúce ako stretnutie s inteligentnou mimozemskou civilizáciou, ale j objav jednoduchého života by bol pre nás obrovským úspechom.
Zdroj: Space.com
