Podľa meraní satelitu WMAP sa zistilo, že sa vesmír nafúkol do obrovských rozmerov v jednej trilióntine sekundy. V tom čase mal v sebe oblasti s rozdielnou teplotou, ktoré dali základ jeho budúcej štruktúry v podobe planét, hviezd a galaxií.
Závery meraní potvrdili predchádzajúce teórie, ktoré s podobným prudkým rozpínaním vesmíru počítali, ale pre jeho existenciu chýbali priame dôkazy. Rozpínanie sa udialo po veľkom tresku, pri ktorom explodovalo pred 13,7 miliardami rokov vesmírne jadro, ktoré vedci volajú singularita, ale zatiaľ ho nedokážu súčasnými fyzikálnymi zákonmi popísať.
Dôkaz o rýchlom počiatočnom rozpínaní kozmu získala sonda z meraní tzv. reliktného žiarenia, ktoré vzniklo asi 300-tisíc rokov po veľkom tresku ako doznievajúci záblesk explózie. Reliktné žiarenie mikrovlnného charakteru, objavené v roku 1963, bolo najsilnejším a najpriamejším dôkazom teórie veľkého tresku.
Reliktné žiarenie prichádza rovnomerne zo všetkých smerov vesmíru, ale už skôr v ňom vedci presnejšími prístrojmi zistili kolísanie. Až družica WMAP toto kolísanie zmerala s náležitou presnosťou a dokázala tak nahliadnuť, podľa vedcov, s bezprecedentnou presnosťou na samotný časový okraj vzniku kozmu.
„Môžeme sa prihlásiť k najpresnejšiemu meraniu rodiaceho sa vesmíru. Máme nový dôkaz, že sa vesmír náhle, v menej ako v okamihu, začal rozpínať zo submikroskopického do astronomického rozmeru,“ povedal Charles Bennnett, vedúci projektu družice WMAP, ktorú vypustila NASA v roku 2001. „Toto ohromujúce rozpínanie vesmíru sa udialo v menšom časovom okamihu ako trilióntina sekundy,“ dodal vedec.
Bennett vyhlásil, že počiatočný vesmír bol „inak úžasnou pustatinou“, pretože neexistovali planéty, hviezdy ani galaxie, ktoré tvoria štruktúru súčasného vesmíru. Sonda zobrazila počiatočný vesmír v podobe plochého oválu s modrými a zelenými škvrnami, ktoré označujú chladnejšie miesta a žltými škvrnami, označujúcimi teplejšie časti. Biele línie ukazujú, kadiaľ sa superhustým vesmírom predieralo najstaršie polarizované svetlo.
Merania tiež potvrdzujú v najzákladnejších obrysoch zloženie vesmíru, ktorý obsahuje len štyri percentá známej viditeľnej hmoty, 22 percent tzv. tmavej hmoty, ktorá nie je zložená z atómov, nevyžaruje a ani nepohlcuje svetlo a je merateľná zatiaľ len podľa gravitačných účinkov. Zvyšok vesmíru vypĺňa nemenej tajomná tmavá energia, ktorú vedci považujú za hnaciu silu rozpínania. Vesmír sa preto rozpína aj v súčasnosti, ale omnoho pomalšie ako vo svojich začiatkoch.
„Tmavá energia spôsobuje súčasné rozpínanie, ale našťastie je už omnoho jemnejšie ako pred 13,7 miliardami rokov,“ poznamenal Bennett. Práve údaje zo sondy pomohli pred troma rokmi stanoviť vek vesmíru. WMAP je momentálne vzdialená asi 1,6 milióna kilometrov od Zeme a bude fungovať až do roku 2009.
