Za dobrých poveternostných podmienok, na oblohe, v súhvezdí Androméda, nájdeme Veľkú hmlovinu v Androméde. V 18. storočí ju do svojho katalógu pod číslom 31 zaradil Ch.Messier.
Až v prvej tretine 20. storočia astronómovia odhalili, že ide o obrovskú hviezdnu sústavu, ktorá je veľmi podobná našej Mliečnej dráhe. Posledný obraz tejto galaxie, ktorý získal Spitzerov vesmírny ďalekohľad, je zložený z 3 tisíc snímok. Veľmi zreteľne ukazuje prachové vlny v modrom mori hviezd. Nové pozorovanie zároveň spresnilo naše predstavy o počte hviezd v tejto galaxii.
„Na tomto snímku je najzaujímavejší kontrast medzi hladkým plochým diskom tvoreným starými hviezdami a kostrbatými vlnami prachu zahriateho mladými hviezdami.“ povedal Dr. Pauline Barmbyová z Harvard-Smithsonian Center for Astrophysics, ktorá spolu so svojim tímom pozorovala M 31 pomocou IR ďalekohľadu Spitzer.
Pozorovanie značne spresnilo odhady jasnosti galaxie M 31 v IR oblasti spektra. Astronómovia zistili, že celá galaxia vyžaruje toľko energie ako približne 4 miliardy Slnc. Z toho je možné odhadnúť, že galaxia obsahuje až bilión hviezd (veľa hviezd je menších a menej svietivých ako Slnko). Priemer jej disku je 260 tisíc svetelných rokov. Pre porovnanie Mliečna dráha obsahuje stovky miliárd hviezd a priemer okolo 100 tisíc svetelných rokov.
Spitzer snímal galaxiu na vlnových dĺžkach 3,6 a 4,5 mikrometra, na ktorých sa najlepšie prezradia staré a nie príliš horúce hviezdy. Týmto vlnovým dĺžkam je priradená modrá, respektíve zelená farba. Na vlnovej dĺžke 8 mikrometrov sa prejavuje prach zahriaty mladými hviezdami, tým bola priradená červená farba. Na snímke vynikajú špirálové ramená, oblasti, kde sa z chladných oblakov plynu a prachu tvoria hviezdy. Údaje Spitzerovho ďalekohľadu prekvapivo odhaľujú a sledujú materiál, z ktorého sa tvoria hviezdy, až do samého centra galaxie. V súčasnosti ešte nie je celkom známe, čo určovalo rozdelenie tohto plynu a prachu a ako sa odlišuje spôsob vzniku hviezd v rôznych miestach.
Zdroj: Spaceflight Now
