Pomocou Spitzerovho ďalekohľadu a ďalekohľadu umiestnenom na Calar Alto Observatory v Španielsku máme možnosť vidieť unikátnu kolíziu galaxií v Stephanovom kvintete.
Získaná snímka je výsledkom kompozície snímok získaných Spitzerovým vesmírnym ďalekohľadom a ďalekohľadom umiestneným na Calar Alto Observatory v Španielsku. Snímka zviditeľňuje obrovskú rázovú vlnu (na snímke je zobrazená ako zelený oblúk), ktorú vyprodukovala vzájomná kolízia galaxií v Stephanovom kvintete a ktorá sa pohybuje rýchlosťou niekoľkých miliónov km za hodinu smerom na ďalšiu galaxiu v kvintete. Stephanov kvintet obsahuje päť galaxií, z ktorých sú štyri vo vzájomnej interakcii. Piata, veľmi jasná špirálová galaxia nachádzajúca sa v ľavej časti snímky sa do oblasti iba premieta a fyzicky teda vôbec nesúvisí z kopou. Dôsledkom ich vzájomnej zrážky je únik väčšinu plynu, najmä vodíku z vnútorných oblastí galaxií. Stephanov kvintet sa nachádza vo vzdialenosti 300 miliónov svetelných rokov v súhvezdí Pegasa.
Snímka zviditeľňuje jasné galaktické jadrá žltoružovej farby a výrazne modré špirálové partie galaxií. Práve modrá farba špirál naznačuje, že tu dochádza k intenzívnej tvorbe mladých a hmotných hviezd. V ľavej časti snímky nájdeme galaxiu NGC7318B obsahujúcu dve pomerne svetlé oblasti vo svojom vnútri. Práve cez túto galaxiu postupuje rázová vlna. Tá svojimi rozmermi ďaleko presahuje rozmery našej Galaxie a bola zachytená vďaka snímke v optickej oblasti, ktorú urobil ďalekohľad na Calar Alto Observatory. Priestor rázovej vlny a prostredia do ktorého preniká pozostáva z doslova rozžeraveného vodíkového plynu. Postup rázovej vlny spôsobil vysokú excitáciu vodíka, ktorý začal žiariť zeleným svetlom. Spitzerov spektrograf IRS si oblasť prezrel v IR oblasti. Následne tak zviditeľnil obrovskú oblasť veľmi turbulentného plynu zloženého najmä z molekulárneho vodíka. Vytvorenie molekulárneho vodíka má na svedomí práve tlak vyvolaný rázovou vlnou na okolitý priestor a v ňom sa nachádzajúci atomárny vodík. Ten má úplne iné vlastnosti ako atomárny vodík a pomerne rýchlo dokáže odovzdať svoju energiu, ktorá je následne vyžiarená v IR oblasti.
Astronómovia sú veľmi ohromený touto búrlivou oblasťou a najmä intenzitou emisie, ktorej príčina nie je zatiaľ celkom zrejmá. Jedno je však jasné, doteraz ešte nebola tak vysoko turbulentná oblasť vodíkového plynu pozorovaná.
