Najväčšia Galaxia na oblohe M31 v súhvezdí Androméda sa k nám približuje a o 5 miliárd rokov z našou Galaxiou splynie. Hranice galaxií však siahajú oveľa ďalej ako je ich viditeľný disk. Vonkajšie halo Galaxie môže siahať aj niekoľkokrát ďalej ako disk galaxie. Pred samotnou kolíziou M31 a Mliečnej cesty, sa do kontaktu dostanú najprv ich vonkajšie plynové halá. Už teraz však exituje predpoklad, že najrýchlejšie sa pohybujúce hviezdy v oboch galaxiách, ktoré sa pohybujú rýchlosťou väčšou ako 1000 km/s, majú už teraz dostatočnú rýchlosť na to aby sa dokázali „prehupnúť“ medzi jednou galaxiou a druhou.
V dobách zrážky týchto galaxií bude naše Slnko už v štádiu červeného obra a naša Zem už pravdepodobne nebude existovať. Táto doba bude aj začiatkom konca špirálových ramien oboch galaxií. Zrážkou dvoch špirálových galaxií vzniká totiž jedna eliptická bez ramien. Je až neuveriteľné, že spolu s naším Slnkom vlastne zanikne aj celá naša Galaxia tak ako ju poznáme.
Aj napriek tomu, že táto kolízia nastane až v ďalekej budúcnosti, niektorí vedci sa domnievajú, že najrýchlejšie sa pohybujúce hviezdy už túto cestu môžu mať za sebou. Rýchlosti niektorých hviezd v našej Galaxií, zmerané družicou Gaia, sú také vysoké, že ich pôvod je najpravdepodobnejšie mimo našej Galaxie. Na druhej strane sú hviezdy, ktoré sa pohybujú opačným smerom a to von z našej Galaxie. Za mimoriadne rýchlo sa pohybujúcu hviezdu sa pokladá každá hviezda, ktorá sa pohybuje rýchlejšie ako 1000 km/s. Trajektória väčšiny z nich vychádza zo stredu Galaxie, kde hviezdy obiehajú mimoriadne vysokými rýchlosťami okolo supermasívnej čiernej diery v strede Galaxie (Sagittarius A*). Pri rozličných gravitačných interakciách v binárnych systémoch môže jedna hviezda dostať mimoriadny gravitačný kopanec a byť vyvrhnutá z centra Galaxie, pričom druhá hviezda uviazne na orbite okolo Sagittaria A*. Podobný kopanec môže, v dvojhviezdnom systéme, komponentu B udeliť komponent A, ktorý vybuchol ako supernova.
Galaxia M31 má už teraz na oblohe päť násobne väčší priemer ako Mesiac. Kvôli hustým prachovým mračnám sa v teleskopoch nejaví až taká úchvatná. Jej výnimočné rozmery sa stávajú viditeľnými a zreteľnými jedine fotograficky.
Vzialenosť medzi M31 a Mliečnou cestou je dostatočná na to, aby hviezda počas cesty, v závislosti od jej hmotnosti, prešla z hlavnej postupnosti do štádia červeného obra. Niektoré hmotnejšie hviezdy by ani celú cestu nezvládli, pretože by vybuchli ako supernova na polceste medzi galaxiami. M31 sa „rúti“ naším smerom rýchlosťou 113 km/s, a preto, hviezda pohybujúca sa desaťnásobnou rýchlosťou by mohla túto cestu zvládnuť aj za 500 miliónov rokov. Malé percento hviezd, ktoré unikli gravitačnému vplyvu M31 môže byž zachytené gravitáciou našej Galaxie. Hoci dnes by sa jednalo o vzácny jav, počet takýchto hviezd sa bude stále len zvyšovať až napokon kulminuje samotným splynutím oboch galaxií.
M31 je od nás v súčasnosti vzialená 2,5 milióna svetelných rokov. Pozorovaním bolo zistené, že jej plynné halo siaha do vzdialenosti 1,3 až 2 milióny svetelných rokov. Je nemožné presne pozorovať do akej diaľky siahajú halá na spojnici oboch galaxií, no vhľadom na to, že obe galaxie majú podobný tvar a rozmery, je veľmi pravdepodobné, že halo Mliečnej cesty má podobné rozmery ako halo M31 a tým pádom aj to, že sú už v kontakte, a že kolízia oboch galaxií už vlastne prebieha.
Galaxia M31 sa bude k nám postupne približovať až napokon z našou Galaxiou splynie. Počas tejto doby bude nočná obloha plná jasných astronomických objektov a hmlovín, v ktorých sa budú rodiť nové hviezdy. Avšak, energia zrážky napokon úplne rozptýli špirálové ramená a pracho-plynové mračná oboch galaxií a zrod hviezd sa zastaví. Celá obloha bude napokon na dlhé miliardy rokov zahalená jednotvárnym závojom hviezd v každom smere.
