Planéta Saturn so svojimi prstencami je nádherným klenotom nočnej oblohy. Saturn, nakoľko je telesom bez pevného povrchu, má minimálnu pravdepodobnosť na kolonizovanie ľuďmi. Avšak Saturnove mesiace Titan a Enceladus sú na tom oveľa lepšie a teoreticky by na ich povrchu mohli vzniknúť kolónie alebo stanice so stálou ľudskou posádkou.
Áno presne tak, mesiace Titan a Enceladus môžu byť atraktívnymi cieľmi budúcich ľudských prieskumníkov.
Titán:
Titan je jediný mesiac v Slnečnej sústave s hustou atmosférou. Na začiatku 80. rokov minulého storočia kozmická sonda Voyager 1 analyzovala atmosféru Titanu. Sonda zistila, že atmosféra Titanu je zložená z približne 95 % dusíka a 5 % metánu. Tlak na povrchu tohto mesiaca dosahuje 1,5 násobok pozemského tlaku. Teplota dosahuje -179°C. Na základe týchto údajov sa vedci domnievali, že povrch mesiaca Titan je pokrytý globálnym oceánom metánu. Aj z tohto dôvodu bola v rámci misie Cassini, sonda Huygens navrhovaná ako plavidlo. Údaje HST však ukázali, že na povrch Titanu nie je globálny oceán metánu, avšak sa na ňom vyskytujú lokálne moria. Toto pozorovanie bolo v rokoch 2004 a 2005 potvrdené sondou Cassini a jej výsadkovou časťou Huygens. Ak by sme sa prechádzali po povrchu Titanu, nepotrebovali by sme na svojej prechádzke pretlakový oblek, ale postačovala by nám kyslíková maska a naozaj veľmi teplé oblečenie. Pri prechádzke po povrchu by sme sa cítili ako na „dne bazéna“ na Zemi. Povrch Titanu je pokrytý dunami a skalami vodného ľadu a sieťou metánových jazier, riek a morí. Najväčším známym morom na Titáne je Krakenovo more, ktoré sa nachádza na jeho severnej pologuli. Je tvorené zmesou uhľovodíkov, pravdepodobne zmesou tekutého etánu a metánu. Krakenovo more je väčšie ako Kaspické more na Zemi, predpokladá sa, že jeho rozloha je približne 400 000 km2. More je minimálne 35 m hlboké, avšak bola preskúmaná len malá časť mora a tak je možné, že je aj oveľa hlbšie. Od roku 2010 sa v NASA pracuje na projekte sondy Submarine Phase I., ktorá by mala dopraviť a následne vpustiť do Krakenovho mora ponorku, ktorá by preskúmala jeho zloženie, dno a mnohé ďalšie parametre. Okrem toho je povrch Titanu pomerne hladký, bez kráterov a hôr, ktoré nájdeme na iných telesách Slnečnej sústavy. Na Titane je nižšia gravitácia ako na Zemi (zhruba len 14 % pozemskej). To znamená, že ak by ste vyskočili s nejakého vrcholu, mohli by ste svoj kabát použiť na klesanie ako padák. Obloha na Titane je v priebehu dňa zakalená do oranžova, pričom jeden deň tu trvá 16 pozemských dní. Na strane privrátenej trvalo k Saturnu by ste počas dňa videli túto obriu planétu cez oranžový opar. Keďže má Titan hustú atmosféru je na mieste otázka, či na ňom padajú nejaké tie zrážky. Áno, padajú. Vyskytujú sa tu dažde pri ktorých z oblohy prší kvapalný metán a to najmä počas dlhého leta, ktoré tu trvá zhruba 30 rokov. Na druhej strane sa na Titane nevyskytujú tornáda a ani iné typy cyklón. Na jeho povrch zároveň nedopadá agresívne kozmické žiarenie, nakoľko je dokonale odtienené.
Enceladus:
Rovnako ako v prípade kolónie na mesiaci Titan, tak aj na Encelade by bola najväčším nepriateľom neuveriteľná zima. Ľadový povrch mesiaca odráža do priestoru väčšinu slnečného svetla, následkom čoho dosahujú priemerné teploty na jeho povrchu mínus 200 °C. Deň na Encelade trvá 1,4 pozemského dňa. Na rozdiel od Titanu má Enceladus len veľmi riedku, takmer nijakú atmosféru. Nie je tu teda žiadne počasie a ani žiadny tlak vzduchu. To samozrejme znamená, že z povrchu Encelada je možné vidieť planétu Saturn v celej jej kráse, pričom by na miestnej oblohe zaberal jej podstatnú časť. Ostatné mesiace Saturna by boli na Enceladovej oblohe viditeľné ako rôzne jasné body, respektíve malé plôšky. Ideálne umiestnenie základne na Encelade je v oblasti „tigrích pásov“, ktoré predstavujú praskliny v ľadovej kôre mesiaca. Tieto praskliny sa nachádzajú v oblasti južného pólu mesiaca. Z prasklín do okolitého priestoru tryská studená para a ľadové častice. Tento región vyrába približne 15,8 GW energie. Ak by sa základňa nachádzala v tejto oblasti, mala by zabezpečený zdroj energie. Vedci sa domnievajú, že pod 19 až 25 km hrubou ľadovou kôrou Enceladu sa ukrýva globálny vodný oceán. Tento oceán by preto mohla ľudská posádka základne na Encelade preskúmať, pre prípadné známky života.
Priemer Encelada je iba 482 km a gravitácia na povrchu dosahuje iba 1 % pozemskej gravitácie. Nízka hodnota gravitácie by tak bola pre ľudskú posádku na základni troška obmedzujúca.
Každopádne život ľudí na Titane alebo na Encelade by bol osamelý, nakoľko správa domov na Zem by letela 1 hod a 20 minút.
Zdroj: Space.com
