Pri hľadaní potenciálne obývateľných exoplanét je jednou z najdôležitejších vecí skutočnosť, či sa príslušná exoplanéta nachádza v obývateľnej zóne. Táto poloha je nevyhnutná z toho dôvodu, aby sa na povrchu exoplanéty udržala voda v tekutom skupenstve, čo je základným predpokladom pre vznik a udržanie života.
Jednou z kategórií exoplanét sú vodné svety, ktoré predstavujú planéty, ktoré obsahujú 50 % a viac vody v pomere k svojej hmotnosti. Takéto zloženie vedie k existencii oceánov, ktoré môžu byť hlboké aj stovky kilometrov. Avšak tieto exoplanéty podľa posledných výskumov nedokážu udržať svoju vodu dlhý čas. Tento poznatok má obrovský význam pokiaľ ide o hľadanie obývateľných exoplanét v našom kúte vesmíru. Štúdie objavených exoplanét, ktoré obiehajú okolo červených trpaslíkov ukazujú, že sa jedná v drvivej väčšine o skalnaté planéty. Ďalšie štúdie ukazujú, že práve takéto planéty by mohli byť v skutočnosti vodnými svetmi. Tieto štúdie vychádzali zo zistených hmotností príslušných exoplanét a na základe predpokladu, že sa jedná o skalnaté planéty bez prítomnosti masívnej atmosféry. Výsledkom skúmania bolo aj zistenie, že takéto typy planét nie sú schopné udržať svoju vodu dostatočne dlhý čas. Hviezdy typu červený trpaslík žijú pomerne dlho avšak sú známe svojou premenlivosťou a nestabilitou v porovnaní s naším Slnkom. To má za následok pravidelné vzplanutia rôznej intenzity čoho dopadom je strata atmosféry na prípadných planétach nachádzajúcich sa v obývateľnej zóne. Navyše planéty nachádzajúce sa v obývateľnej zóne červeného trpaslíka by mali pravdepodobne viazanú rotáciu, čo znamená, že k miestnej hviezde by bola vždy privrátená jedna strana planéty, ktorá by bola neustále vystavená žiareniu materskej hviezdy.