Už staroveké civilizácie si kládli otázku ako ďaleko je Slnko, Mesiac a ostatné hviezdy. Trvalo však celé miléniá dokým sa najlepším matematikom podarilo vypočítať presnú vzdialenosť od Zeme do Slnka a tým pádom aj pochopiť naše miesto v Slnečnej sústave a neskôr aj v Galaxii a napokon aj vo Vesmíre. Aj napriek tomu sa dnes ešte stále stretneme s ľudmi, ktorí budú tvrdiť, že Zem je plochá.
Je veľkým paradoxom, že vzidalenosť Zeme od Slnka bola objavená až po Keplerových (1571-1630) a Newtonových (1642-1726) časoch! Kľúčom bol prechod Venuše popred Slnko. Počas prechodu pozorovaného zo Zeme prejde Venuša popred Slnečný disk. Keď sa tento úkaz pozoruje z rôznych zemepisných polôh, Venuša prejde väčšiu alebo menšiu časť slnečného disku. James Gregory (1638-1675) a Edmond Halley (1656-1742) prišli nato, že ak by sa presne odmeral čas prechodu z rôznych zemepisných polôh, dala by sa vyrátať vzdialenosť medzi Zemou a Venušou a tým pádom aj vzdialenosť mezdi Zemou a Slnkom. Má to len jednu vadu. Pravdepodobnosť, že sa takéto pozorovanie vôbec podarí uskutočniť, a že bude úspešné bola taká malá, že ešte ani dnes nevychádzame z úžasu, že sa na toto dôležité pozorovanie vôbec odhodľali. Po prvé, prechody Venuše sú veľmi vzácne, až také vzácne, že sa dajú pozorovať len raz za život, ak vôbec, aj napriek tomu, že nastávajú v pároch. Vtedy keď Halley prišiel nato, že táto metóda bude fungovať vedel, že už je príliš starý nato aby mohol uskutočniť toto pozorovanie on. V nádeji, že budúce generácie sa odhodľajú na túto ulohu, napísal podrobné inštrukcie o tom ako presne treba pozorovanie uskutočniť. Aby výsledkom pozorovania bola vzdialenosť s požadovanou presnosťou, bolo treba zmerať prechod Venuše zo sekundovou presnosťou. Pozorovania sa museli uskutočniť vo veľmi vzdialených lokalitách Zeme aby vzdialenosť jednotlivých stôp prechodu Venuše popred Slnečný disk bola čo najväčšia. A napokon, aby sa zabezpečilo, že pozorovanie neprekazí oblačnosť, bolo potrebné aby sa pozorovacie stanovištia rozmiestnili po celej Zemi. V tej dobe to bola takmer nepredstaviteľná úloha lebo vtedy cestovanie medzi kontinentami mohlo tvrať aj roky. Napriek všetkým týmto výzvam sa anglickí a francúzski astronómovia odhodľali, že počas prechodu v roku 1761 tieto pozorovania uskutočnia a údaje získajú. No v tej dobe bola situácia ešte horšia, pretože Francúzsko a Anglicko boli ponorené do sedemročnej vojny. Moreplavba bola vtedy takmer nemožná. Aj napriek tomu, odhodlanie vydržalo. Bez ohľadu nato, že nie všetci pozorovatelia boli úspešní (niektorým pozorovanie prekazili oblaky, iných zastavili vojnové lode), keď sa získané údaje skombinovali s údajmi získanými počas ďaľšieho prechodu, ktorý nastal o osem rokov neskôr, bola táto úloha úspešná. Francúzsky astronóm Jérôme Lalande pozbieral všetky údaje a v roku 1771 vypočítal prvú presnú vzdialenosť Zeme od Slnka 153 miliónov km. Tento údaj sa odlišuje od skutočnej hodnoty menej ako 2 %. Pomocou tejto vzdialenosti sa podarilo astronómom vypočítať aj vzdialenosť k iným hviezdam. Keď Zem obieha okolo Slnka, blízke hviezdy sa nepratrne pohybujú vzhľadom ku vzdialenému hviezdnemu pozadiu. Bessel vypočítal prvú vzdialenosť hviezdy mimo Slnečnej sústavy v roku 1838. Bola to hviezda 61 Cygni a vypočítal vzdialenosť 10,4 svetelných rokov.
V nasledujúcom dokumente môžte skúsiť vypočítať niektoré najzákladnejšie údaje tak ako ich vypočítali v minulých storočiach.
