SST (Spitzer space telescope – Spitzerov vesmírny teleskop) identifikoval dvoch obrovských hviezdnych supergigantov obkolesených ozrutnými diskami, ktoré by mohli byť prachom z ktorého sa formujú planéty. Objavy prekvapili astronómov, pretože doteraz si mysleli, že tvorba planét okolo hviezd tejto triedy je nemožná.
„Tieto extrémne veľké hviezdy sú strašne horúce a jasné a chŕli z nich ohromne silný hviezdny vietor, čo robí tvorbu planét veľmi obtiažnou,“ povedal Joel Kastner z rochesterského inštitútu technológie v New Yorku. „Naše údaje napovedajú, že proces formácie planét môže byť v skutočnosti bežnejší ako sa verilo kedysi vyskytujúc sa aj okolo najmasívnejších hviezd aké príroda vytvorila.“
Prachové disky okolo hviezd nám ukazujú kde sa v budúcnosti planetárne systémy budú nachádzať. Naša Slnečná sústava je tiež obkolesená tenkým diskom planetárnych sutín nazývaným Kuiperov pás, v ktorom sa nachádza prach, kométy a väčšie telesá podobné Plutu.
V poslednom roku astronómovia za použitia SST hlásili objavy prachových diskov okolo miniatúrnych hviezd alebo hnedých trpaslíkov ktoré majú len osemtisícinu hmotnosti Slnka. Disky boli tiež predtým pozorované okolo hviezd päť násobne ťažších ako Slnko.
Nové výsledky výskumu pomocou SST rozšírili rozmedzie hviezd z diskom o hviezdnych obrov. Infračervený teleskop detegoval neobvyklé množstvá prachu okolo dvoch zväčšených červených obrov, R 66 a R 126, nachádzajúcich sa v najbližšom galaktickom susedovi Mliečnej cesty (našej Galaxie) Veľkom Magellanovom oblaku. Títo žeraví starnúci hviezdni giganti sú záverečným vývojovým štádiom najmasívnejších hviezd triedy O. Počas tohto štádia vyhorí všetko termonukleárne palivo hviezdy a na jeho konci sa termonukleárne reakcie úplne zastavia čo vyvolá kolaps hviezdy. Tieto hviezdy sú 30 až 70 krát ťažšie ako Slnko. Keby sa takýto hviezdny obor nachádzal v strede našej Slnečnej sústavy pohltil by všetky vnútorné planéty vrátane Zeme.
Astronómovia odhadujú, že disky týchto hviezd sú roztiahnuté až do vzialenosti 60 násobne väčšej ako je vzdialenosť Pluta od Slnka. Tieto disky môžu obsahovať až desať násobne viac hmoty ako sa nachádza v Kuiperovom páse. Kastner a jeho kolegovia hovoria, že tieto prachové štruktúry by mohli predstavovať prvú alebo poslednú fázu tvorby planét. Ak sa jedná o tú neskoršiu, tak potom by tieto disky predstavovali zväčšeninu nášho Kuiperovho pásu.
„V tomto disku by sa mohli hojne vyskytovať kométy a iné väčšie telesá nazývané planetesimály (zárodky planét)* “ povedal Kastner.
Podrobnejší prieskum prachu tvoriaceho prstence odhalil prítomnosť piesku podobné častice nazývané kremičitany. Disk okolo hviezdy R 66 javí znaky prítomnosti zhlukov prachu vo forme kremičitanových kryštálov a väčších prachových zŕn. Také zhluky môžu byť významným krokom v tvorbe planét. Hviezdy ako tieto majú ale veľmi krátku existenciu ktorá sa končí po pár miliónoch rokov spaľujúcou explóziou nazývanou supernova. Toto krátke existenčné obdobie nedáva dosť času na vývoj planétam a ak sa aj napriek extrémnym podmienkam nakoniec sformujú, tak ich život bude krátky a vzrušujúci. Všetky planéty by boli pravdepodobne nakoniec zničené ohromnou explóziou.
