Začalo sa to silným zemetrasením, pokračovalo občasnými otrasmi a otváraním sa zeme. Hoci sa tento proces odohral v nehostinnej časti Etiópie, podľa geológov je počiatkom formovania sa nového oceánskeho dna.
Niečo podobné mohla veda sledovať po prvý raz. 60 kilometrov dlhá trhlina meria v najširšom bode osem metrov. Nachádza sa v afarskej púšti, v oblasti, ktorú v septembri postihlo zemetrasenie. To spustilo nezvyčajne rýchle otváranie zeme, ktoré je len jedným z malých krôčikov pri vzniku toho, čo podľa vedcov môže byť o milión rokov dnom oceánu.
„Je to prvá veľká udalosť tohto druhu od vynájdenia satelitnej pozorovacej techniky, ktorá nám umožňuje detailne vidieť, ako zemské procesy fungujú. Je to nádherné,“ citovala BBC Cindy Ebingerovú z Royal Holloway University, ktorá bola súčasťou medzinárodného vedeckého tímu skúmajúceho etiópsku udalosť. Geológovia o nej podrobne informovali na stretnutí Americkej geofyzikálnej únie v San Francicsu.
Predpokladá sa, že oceány ako Atlantik vznikli, keď sa veľké kusy pevniny oddelili od seba. Zlom v afarskej púšti je malou časťou podobného príbehu. Aj Európa a Severná Amerika sa neustále pohybujú od seba s rýchlosťou niekoľkých centimetrov ročne.
Región Afar v Etiópii považujú vedci už dlhšie za oblasť, ktorá čelila podobným posunom v geologicky nedávnom čase. Posledná udalosť však zaujala svojou rýchlosťou. Trhlina sa vytvorila za približne tri týždne.
„Najskôr nastala sopečná erupcia. Do vzduchu sa dostalo veľa popola a na zemi sme zaznamenali viacero trhlín. Niektoré boli viac ako meter široké. Použitím satelitov môžeme vidieť deformácie zeme a asi mesiac po udalosti sme zaznamenali 60-kilometrovú trhlinu. Vyzerá to tak, že môžeme pozorovať vznik oceánskeho dna,“ opisuje udalosť Cindy Ebingerová.
Vedci sa nazdávajú, že vytvorenie trhliny je súčasťou procesu, ktorý by v ďalekej budúcnosti mohol viesť k oddeleniu východnej časti Etiópie od zvyšku Afriky a tak k vytvoreniu nového mora.
