S rozvojom pozorovacích techník a prístrojov sa množstvo objavených planét prudko zvyšuje. V tomto článku Vám predstavíme exoplanéty, ktoré sa najviac podobajú našej planéte.
Vedci už objavili viac ako 4000 exoplanét. Viac ako polovicu exoplanét objavil vesmírny teleskop KEPLER, ktorý v roku 2009 začal svoju zaujímavú misiu. Objavenie prvej skutočne „mimozemskej Zeme“ je veľkým snom astronómov, pričom posledné objavy ukázali, že malé skalnaté planéty, ako je tá naša, sú v galaxii pomerne hojné. Aby sa planéta kvalifikovala ako potenciálne priateľská k životu, musí byť pomerne malá a musí obiehať v tzv. „obývateľnej zóne“ svojej hviezdy. Obývateľná zóna je definovaná ako priestor v okolí hviezdy, kde môže existovať voda v kvapalnom skupenstve. Samozrejme faktorov, ktoré vplývajú na existenciu obývateľnej zóny je samozrejme viac. Zatiaľ čo Zem 2.0 je zatiaľ nepolapiteľná, existujú planéty, ktoré sa jej z určitého pohľadu podobajú.
Gliese 667 Cc:
Táto exoplanéta sa nachádza len 22 svetelných rokov od Zeme. Planéta je zhruba 4,5 krát hmotnejšia ako Zem. Svoju materskú hviezdu obehne za 28 dní. Materskou hviezdou je červený trpaslík, ktorý je výrazne chladnejší ako naše Slnko. Exoplanéta Gliese 667 Cc bola objavená 3,6 metrovým ďalekohľadom ESO. Exoplanéta síce obieha v obývateľnej zóne, ale je príliš blízko materskej hviezdy, ktorá môže jej povrch spaľovať erupciami.
Kepler 22b:
Kepler 22b je od Zeme vzdialený 600 svetelných rokov. Bola to prvá planéta Kepler nájdená v obývateľnej zóne svojej materskej hviezdy. Samotná exoplanéta je zhruba 2,4 krát väčšia ako Zem. Nie je však jasné, či má táto Super Zem skalnatý, kvapalný alebo plynný povrch. Kepler-22b obehne svoju materskú hviezdu za 290 dní, čo je dosť podobné obežnej dobe Zeme. Exoplanéta obieha hviezdu triedy G (podobný spektrálny typ ako Slnko), pričom je materská hviezda o niečo menšia a chladnejšia ako Slnko.
Kepler 69c:
Túto exoplanétu nájdeme v súhvezdí Labuť vo vzdialenosti približne 2700 svetelných rokov od Zeme. Exoplanéta je približne o 70 % väčšia ako Zem a preto si nie sme istý aký má povrch. Exoplanéta obehne svoju materskú hviezdu za 242 dní. Exoplanéta obieha v obývateľnej zóne.
Kepler 62f:
Táto planéta je asi o 40 percent väčšia ako Zem a obieha okolo hviezdy oveľa chladnejšej ako je naše Slnko. Jej obežná doba je 267 dní. A áno, Kepler 62f obieha svoju materskú hviezdu v obývateľnej zóne. Planéta sa nachádza vo vzdialenosti 1200 svetelných rokov od Zeme. Predpokladá sa, že má skalnatý povrch, na ktorom môžu byť oceány.
Kepler 186f:
Ďalšia exoplanéta so skalnatým povrchom. Je zhruba o 10 % väčšia ako Zem a všetko nasvedčuje tomu, že obieha v obývateľnej zóne a to na jej vonkajšom okraji. Na jej povrch dopadá len jedna tretina žiarenia oproti žiareniu, ktoré dopadá na Zem zo Slnka. Materská hviezda je červeným trpaslíkom a tak otázka výskytu života je otázna, nakoľko červení trpaslíci produkujú silné erupcie. Planéta leží cca 500 svetelných rokov od Zeme.
Kepler 442b:
Táto exoplanéta je o 33 percent väčšia ako Zem a okolo materskej hviezdy obehne za 112 dní. Exoplanéta sa nachádza vo vzdialenosti 1194 svetelných rokov od Zeme. Svoju materskú hviezdu obieha v obývateľnej zóne a na povrch planéty dopadá dostatok svetla na to, aby mala planéta svoju vlastnú biosféru.
Kepler 452b:
Rok na tejto 1400 svetlených rokov vzdialenej exoplanéte trvá 385 dní. Kepler 452b je zhruba o 60 % väčší ako Zem. Materská hviezda je podobná Slnku a je len o 10 % väčšia ako Slnko. Exoplanéta obieha materskú hviezdu v obývateľnej zóne. Povrch planéty je s veľkou pravdepodobnosťou skalnatý.
Kepler 1649c:
Exoplanéta bola objavená pri dodatočnej analýze údajov získaných observatóriom Kepler. Pozorovaniami sa zistilo, že exoplanéta má podobnú veľkosť ako Zem (1,06 krát väčšia ako Zem) a pohybuje sa v obývateľnej zóne svojej materskej hviezdy. Systém sa nachádza vo vzdialenosti 300 svetelných rokov od Zeme. Exoplanéta pritom prijíma od svojej materskej hviezdy 25 % menej svetla ako Zem od Slnka.
Proxima Centauri b:
Proxima Centauri b sa nachádza len štyri svetelné roky od Zeme, čo z nej robí najbližšiu známu exoplanétu podobnú planéte Zem. Hmotnosť exoplanéty je len 1,ľý násobku hmotnosti Zeme. Exoplanéta sa síce nachádza v obývateľnej zóne svojej materskej hviezdy, ale je vystavená extrémnemu ultrafialovému žiareniu. To je z dôvodu že obieha materskú hviezdu príliš blízko a jeden obeh jej trvá len 11,2 dňa.
Trappist 1e:
Okolo hviezdy TRAPPIST-1 obieha niekoľko planét veľkosti Zem. Podľa nám známych údajov sa systém skladá zo 7 exoplanét. Voda sa na väčšine týchto planét ale vyparila už pri formovaní jednotlivých exoplanét. Avšak jedna z exoplanét v sústave by mohla obsahovať viac vody ako obsahujú pozemské oceány dokopy. Tento svet sa volá Trappist 1e, obieha materskú hviezdu v obývateľnej zóne a je považovaný za planétu s možným výskytom života.
Zdroj: Space.com
Teraz nájsť už len medzipriestorový pohon a poďme bádať