Astronómovia pomocou HST skúmali 40 rokov starú záhadu pôvodu Magellenovho prúdu. Tento plynný prúd obopína takmer polovicu našej Galaxie. V čelnej oblasti prúdu sa nachádza Malý a Veľký Magellenov oblak.
Magellenov prúd bol objavený v 70. rokoch minulého storočia v rádiovom žiarení. Od jeho objavu sa astronómovia zaoberajú otázkou, či tieto plyny pochádzajú z jednej alebo z obidvoch satelitných galaxií. Nové pozorovania pomocou HST ukazujú, že väčšina plynu bola vytiahnutá z Malého Magellanovho oblaku zhruba pred 2 miliardami rokov. Druhou oblasťou pôvodu plynov je Veľký Magellanov oblak. Zdroj plynného filamentu bol určený pomocou prístroja Cosmic Origins Spectrograph (COS) umiestnenom na palube HST. Pomocou tohto prístroja sa uskutočnili merania obsahu ťažkých prvkov ako je napríklad kyslík a síra v šiestich regiónoch pozdĺž Magellanovho prúdu. Prístroj COS pozoroval vzdialené kvazary, ktorých svetlo prechádzalo naprieč plynným prúdom a ktorý detegoval prvky na základe pohlteného ultrafialového žiarenia. Na základe týchto pozorovaní, astronómovia objavili malé množstvo kyslíku a síry nachádzajúceho sa vo vnútri celého prúdu. Toto množstvo zodpovedá úrovni v Malom Magellanovom oblaku približne pred dvomi miliardami rokov, kedy pravdepodobne došlo k vzniku pozorovaného prúdu.
Prekvapenie astronómom pripravili údaje z oblastí v blízkosti Magellanových oblakov. Pozorovania odhalili omnoho vyššiu hladinu síry ako sa predpokladalo. Táto oblasť má tak podobné zloženie ako Veľký Magellanov oblak z čoho vyplýva, že bol vytrhnutý z tejto galaxie relatívne nedávno. Tento objav bol neočakávaný, nakoľko počítačové modely predpovedali, že zdrojom plynného prúdu je výhradne Malý Magellanov oblak, ktorý má slabšiu gravitáciu ako jeho omnoho hmotnejší súrodenec. Zaujímavé je aj to, že všetky ostatné blízke satelitné galaxie už stratili svoj plyn. Magellanové oblaky boli schopné udržať si zásoby plynu, pričom v nich neustále prebieha tvorba nových hviezd. To je samozrejme spôsobené aj ich vyššou hmotnosťou ako je tomu pri ostatných satelitných galaxiách našej Galaxie. V minulosti sa však obe galaxie priblížili k Mliečnej ceste a pocítili tak jej silnú gravitáciu. Obe galaxie stretli aj s halo horúceho plynu, ktorý obopína Mliečnu cestu a ktorý na ne taktiež pôsobil. Tento proces spoločne s gravitačným pôsobením medzi oboma galaxiami nakoniec viedol k vytvoreniu pozorovaného plynného prúdu. Dnes teda vidíme plynné hmoty vytrhnuté z Magellanových oblakov, ktoré prúdia k našej Galaxii.
Samozrejme, tento plynný prúd môže obohatiť galaktický disk Mliečnej cesty a zásobiť ju materiálom pre vznik nových hviezd. Takýto proces je vo všeobecnosti súčasťou procesov, ktoré spúšťajú tvorbu nových hviezd v Galaxii. Astronómovia pracujú na vysvetlení pôvodu tohto nevyspytateľného prúdu, aby mohli lepšie pochopiť procesy vzniku nových hviezd v galaxiách. Je veľmi pravdepodobné, že sa v tomto prípade jedná o občasný proces a nie plynulý proces pri ktorom pomalý prúd plynu prechádza nepretržite. Namiesto toho do našej Galaxie raz za čas vnikne veľký oblak plynu, ktorý sa stáva súčasťou našej Galaxie.
Zdroj: HST, ČAS, NASA
