Bol nájdený prvý biopodpis na exoplanéte?

Nedávno sme písali o objavení hyceánskeho sveta. Potenciálne obývateľná exoplanéta s hlbokým teplým oceánom a hustou atmosférou bohatou na vodík. Takéto planéty sú považované za pomerne bežné pri červených trpaslíkoch a zároveň sú vynikajúcimi kandidátmi na život.

Je to vzrušujúci objav aj keď sa jedná len o predbežný dôkaz biosignatúry, ktorá by zároveň mohla naznačovať prítomnosť života. Ale naozaj astronómovia našli život na inej planéte? Dôkazy, ktoré boli zachytené z atmosférického  spektrá hyceánskeho sveta a ktoré sú „pochované“ v šume spektrálnych čiar je to, čo sa zdá byť slabým signálom dimetylsulfidu (CH3)2S alebo skrátene DMS. Táto zlúčenina je na Zemi takmer úplne produkovaná fytoplanktónom v našich oceánoch. Je teda celkom možné, že DMS v atmosfére tohto vzdialeného sveta je tiež produkovaný životom. Je to neuveriteľne vzrušujúca možnosť. Avšak je to naozaj tak?

Detailný pohľad na fytoplanktón.

Tískané údaje nie sú veľmi presné, výsledok je na úrovni 98% spoľahlivosti. Vo všeobecnosti však platí, že úroveň spoľahlivosti získaných údajov by mala byť na úrovni 99,99994% spoľahlivosti. Možno si pamätáte nedávny objav fosfínu v atmosfére Venuše, ktorý tiež naznačoval prítomnosť života. Bližší prieskum tento výsledok vyvrátil, potom sa zdalo, že ho podporuje ďalšia štúdia avšak v súčasnosti výsledok stále pretrváva na úrovni „možno“. Posledná vec, ktorú vedec chce, je urobiť odvážne tvrdenie, len preto aby to bolo vyvrátené za pár mesiacov. Vedecký tím bude naďalej zhromažďovať údaje, ktoré buď potvrdia alebo vylúčia prítomnosť DMS. Pre poriadok predpokladajme, že vedci nájdu 100 % dôkazy prítomnosti DMS v atmosfére tejto exoplanéty. Dokazovalo by to teda, že existuje život na inej planéte? Rozhodne nie! Titulky v médiách o mimozemskom živote začnú v blízkej budúcnosti prichádzať rýchlo a agresívne, hlavne preto, že v súčasnosti môžeme pozorovať atmosférické spektrá exoplanét. Začíname byť v tom veľmi dobrí, a to znamená, že nájdeme dôkazy o tom, čo nazývame biosignatúry.

Biosignatúra je chemická zlúčenina, ktorá je vedľajším produktom živých organizmov. Znie to ako jednoduchý koncept, ale v skutočnosti je to veľmi zložité, pretože existujú dva problémy s biologickými podpismi. Prvým je, že pre ne máme iba jeden súbor údajov a to život na Zemi. Druhým je, že atmosférická chémia je zložitá a väčšina biosignatúr môže mať tiež abiotický pôvod. Vezmime si napríklad zemskú atmosféru. Má vodnú paru, čo naznačuje, že Zem obsahuje vodu a je tu aj asi 21% kyslíka. Voda je nevyhnutná pre pozemský život a náš atmosférický kyslík je vyprodukovaný živými organizmami. Takže, ak vidíme vodnú paru a veľa kyslíka v atmosfére exoplanéty, zdá sa, že je tam určite nejaká životná forma. Ale takto to nie je, pretože kyslík sa dá „vyrábať“ čisto geologickými procesmi. To isté platí pre metán, fosfín a DMS. Na Zemi sú produkované živými organizmami, ale existujú aj iné spôsoby ich produkcie. Jednoducho povedané, „jediná“ organická molekula neznamená prítomnosť života. Čo ak teda nájdeme DMS, ale žiadny kyslík? A čo ak nájdeme chlorofyl, ale žiadnu vodu? Realita je však  taká, že bude potrebné získať oveľa viac dôkazov. Znamená to teda  pomalé zhromažďovanie údajov, ktoré sa raz stanú presvedčivými. A získaný výsledok nás pravdepodobne veľmi prekvapí.

Distribúcia exoplanét podľa veľkosti. Poďakovanie: NASA

V prvých dňoch lovu exoplanét bolo jedným z veľkých cieľov nájsť „druhú Zem“. Planétu veľkosti Zeme a hmotnosti Zeme obiehajúcu okolo hviezdy podobnej Slnku približne vo vzdialenosti Zeme od Slnka. Tvrdilo sa, že planéty typu Zem nie sú vzácne, a preto ani život nemusí byť vzácny. Ale taký svet sme nikdy nenašli. Zistili sme, že svety veľkosti Zeme nie sú veľmi bežné. Super-Zeme sú dvakrát početnejšie. A väčšina potenciálne obývateľných svetov neobieha okolo hviezd podobných Slnku, ale skôr okolo malých červených trpaslíkov. Takže si dnes myslíme, že najpravdepodobnejším domovom života, ako ho poznáme, sú veľké hycejské planéty obiehajúce okolo červených trpaslíkov. Bohužiaľ, naša slnečná sústava nemá super-Zem, a už vôbec nie hyceánsku. Aj keď je možné, že oceány hyceánskych planét sú plné života podobného fytoplanktónu, chobotniciam alebo tvorom kambrickej explózie. Je tiež možné, že v ich oceánoch plávajú obrovské fialové medúzy, veľryby a mnoho ďalších neznámych organizmov na rôznej úrovni inteligencie. Môže existovať zložitá chémia, ktorá produkuje organické zlúčeniny bez života, alebo môžu existovať živé tvory, ktoré produkujú molekuly, ktoré neočakávame.

Dobrou správou však je, že až teraz začíname zhromažďovať skutočné údaje, ktoré budú vedci analyzovať s cieľom odpovedať na jednu z najväčších otázok ľudstva: Sme vo vesmíre skutočne sami?

Zdroj: UniverseToday