Napriek svojim veľkým oceánom nie je Zem v skutočnosti oceánskym svetom. Má menej vody ako ľadové mesiace ako Európa a Enceladus, relatívne tenkú atmosféru bohatú na dusík a obrovské kontinenty, ktoré stúpajú nad hladinu mora.
Skutočný oceánsky svet by nemal kontinenty, mal by more hlboké stovky kilometrov a hustú atmosféru bohatú na vodík a vodu. Tieto planéty sú známe ako vodíkovo-oceánske planéty alebo aj hyceanské svety. Vedci ich existenciu predpokladajú už dlhšie, avšak až teraz sa pravdepodobne vesmírnemu ďalekohľadu Jamesa Webba podarilo nájsť. Hyceanské planéty sú považované za bežné v rozsahu hmotnosti Zeme a veľkosti super-Zeme. Super-Zeme sa často nachádzajú okolo červených trpaslíkov, o ktorých je známe, že produkujú obrovské hviezdne erupcie. Planéte obiehajúcej v obývateľnej zóne červeného trpaslíka hrozí, že bude zbavená svojej atmosféry v dôsledku erupcií materskej hviezdy. So silnejšou povrchovou gravitáciou ako má Zem by si hyaceánske planéty mohli udržať veľkú časť svojej pôvodnej atmosféry, čo je pravdepodobne vodík a hélium. Pokiaľ by planéta mala geologicky aktívne vnútro, mohla by takáto planéta mať silné magnetické pole, ktoré by ju chránilo pred röntgenovým žiarením a erupciami. S teplým oceánom bohatým na minerály a termálnymi oceánskymi prieduchmi, ktoré by mohli poskytnúť organický stavebný kameň pre život, sú hyceanské planéty vynikajúcimi kandidátmi na mimozemský život. Ak teda existujú.
Nové pozorovania JWST ale naznačujú, že tieto planéty naozaj existujú. Predmetná skúmaná planéta je K2-18b. Hmotnosť exoplanéty K2-18b je takmer 9-krát väčšiu ako Zem a polomer takmer 3-krát väčší ako Zem. Obežná dráha planéty K2-18b leží v obývateľnej zóne červeného trpaslíka vo vzdialenosti len 120 svetelných rokov od Zeme.
Spektrá exoplanéty K2-18 b z pohľadu JWST NIRISS a NIRSpec. Poďakovanie: NASA, CSA, ESA, J. Olmstead (STScI), N. Madhusudhan (Cambridgeská univerzita)
V rámci vykonaného pozorovania boli použité detektory Near Infrared Spectrograph (NEARSpec) a Near-Infrared Imager and Slitless Spectrograph (NIRISS) na pozorovanie exoplanéty K2-18b a to pri prechode pred svojou hviezdou. Pri tomto pozorovaní časť svetla prechádzala atmosférou planéty, keď planéta prechádzala popred svoju materskú hviezdu, čo umožnilo pozorovať atmosférické spektrum exoplanéty K2-18b. Boli pritom pozorované silné spektrálne čiary metánu a oxidu uhličitého v atmosfére, pričom neboli pozorované žiadne emisie amoniaku. Tieto pozorovania sú v súlade s teoreticky predpokladanou atmosférou oceánskeho sveta mierneho pásma, v ktorej dominuje vodík. Najlepšou odpoveďou na pozorované spektrum exoplanéty je to, že exoplanéta K2-18 b je hyceánsky svet. Pozorovací tím zároveň našiel niekoľko zaujímavých spektrálnych čiar, ktoré naznačujú prítomnosť chemikálie známej ako dimetylsulfid (DMS). Stopy DMS sú v zemskej atmosfére, kde primárnym zdrojom je mikrobiálny morský život, ako je fytoplanktón. Ak by sa pozorovanie potvrdilo mohlo by ísť o prvý biologický podpis života na inom svete, ale údaje sú zatiaľ relatívne slabé. Je teda príliš skoro na záver, či K2-18b ukrýva život vo svojom hyceánskom mori.
Astronómovia teraz plánujú pozorovať ďalšie tranzity pomocou prístroja JWST Mid-InfraRed Instrument (MIRI), ako aj ďalšie pozorovania na potvrdenie prítomnosti DMS a získanie podrobnejšieho atmosférického spektra. V blízkej budúcnosti možno objavíme ďalšie veľké oceánske svety a možno aj mimozemský život v ich vzdialených hyceanských moriach.
Zdroj: Universetoday.com, Space.com
