Pred časom preletel v blízkosti Slnka objekt, ktorý bol klasifikovaný ako asteroid. Na tom by nebolo nič zvláštne, keby sa nejednalo o prvé medzihviezdne teleso objavené v našej slnečnej sústave. Mohlo by ísť o kus technológie neznámej vyspelej civilizácie?
Je to už vyše rok (19.10.2017), čo pracovníci havajského teleskopu Pan-STARRS-1 (Panoramic Survey Telescope and Rapid Response System-1) oznámili objav zvláštneho objektu podlhovastého tvaru, rútiaceho sa veľkou rýchlosťou skrz našu slnečnú sústavu. Objekt bol označený 1I/2017 U1 a pomenovaný Oumuamua. Po prepočtoch dráhy sa zistilo, že tento objekt k nám priletel z hlbokého vesmíru a je „medzihviezdnym cestovateľom“. V čase objavu sa objekt nachádzal už relatívne blízko Slnka a to vo vzdialenosti 0,22 AU, čo je zhruba štvrtina vzdialenosti medzi Zemou a Slnkom. Objekt nevykazoval žiadne stopy po úniku plynov, ako to býva v prípade komét. Navyše po prelete okolo Slnka výrazne zvýšil svoju rýchlosť. Po tejto udalosti sa objavili špekulácie o tom, že Oumuamua by mohla byť medzihviezdnou sondou, resp. časťou mimozemskej technológie. Z tohto dôvodu sa na objekt zamerali rádioteleskopy projektu Breathrough Listen v nádeji, že sa podarí zachytiť nejaké rádiové signály. No bezvýsledne, objekt mlčal. Práve nečakané zrýchlenie objektu viedlo k vzniku hypotéz, že sa môže jednať o mimozemskú technológiu, možno solárnu plachetnicu. To by vysvetľovalo nečakané zrýchlenie telesa. Je to naozaj vzrušujúca predstava, že našu Slnečnú sústavu navštívilo teleso, ktoré vytvorila iná civilizácia a toto teleso preskúmalo vnútornú časť Slnečnej sústavy. Samozrejme, mimoriadne tvrdenia vyžadujú mimoriadne dôkazy a z tohto dôvodu je väčšina vedcov k umelému pôvodu objektu skeptická.
O skutočných parametroch tohto telesa môžeme len špekulovať, nepoznáme jeho hmotnosť, štruktúru a ani zloženie. Aj z tohto dôvodu sa objavilo množstvo špekulácií. Pravdou však ostáva, že Oumuamua je kométou s veľmi pretiahnutým jadrom. Táto dedukcia je založená na zázname negravitačných efektov pohybu telesa. Tak ako už názov napovedá, jedná sa o pôsobenie síl na pohyb telesa, ktoré nemajú svoj pôvod v gravitačnom pôsobení. Pri kométach sa jedná najmä o zmeny v pohybe spôsobené odparovaním plynov na strane privrátenej k Slnku. Slnko zahrieva povrch telesa a tryskajúce prúdy plynov pri približovaní kométy ku Slnku kométu brzdia, pri vzďaľovaní sa od Slnka zasa teleso urýchľujú. Tento jav bol pozorovaný aj pri Oumuamua. Lenže celá záležitosť nie je až tak jednoduchá ako by sme si mysleli. Obyčajné odparovanie plynu z povrchu telesa je značne neefektívne, nakoľko plyn tryská všetkými smermi. Ak by sme chceli viditeľne pohnúť takým veľkým balvanom akým je Oumuamua potrebovali by sme úmerne veľkú hmotnosť unikajúceho plynu. Plyn z komét navyše odfúka množstvo prachových častíc, ktoré veľmi efektívne odrážajú slnečné žiarenie. Jadrá komét sú preto zahalené do oblaku plynu a prachu. Pokiaľ by teda Oumuamua bola kométou museli by sme si nejakej kometárnej aktivity všimnúť. Skutočnosť je ale úplne niekde inde. Aj na tých najdetailnejších snímkach je Oumuamua len bodovým objektom bez akéhokoľvek náznaku kómy. Muselo by sa teda jednať o veľmi exotický objekt, ktorý neprodukuje žiadny plyn a prach a tryská z neho exotický plyn, ktorý nie sme schopný registrovať. Aj teória, že by sa mohlo jednať o takmer vyhasnutú kométu s minimálnou aktivitou, resp. že sa jej kometárna aktivita prejavila krátkodobo (v čase keď ju nikto nesledoval) má trhlinu, prejavy negravitačných efektov sa menili so vzdialenosťou od Slnka a teda prípadná aktivita by musela trvať mesiace a musela by gradovať v čase priblíženia telesa do perihélia. To však pozorované nebolo. Ďalšou trhlinou kometárnej teórie je rotácia jadra. Tryskajúci plyn by mal rotáciu jadra meniť, čo však pri objekte Oumuamua nebolo pozorované. Teória medzihviezdnej kométy sa tak stáva neudržateľným zlepencom a je pozorovaniami v podstate popretá. Tieto dôvody viedli k vytvoreniu alternatívnej teórie a teda teórii o slnečnej plachetnici. Práve tento teoretický výsledok, aj keď je teória o medzihviezdnej slnečnej plachetnici odvážna, najlepšie vysvetľuje pozorované pohyby telesa i keď ostáva otázne aký by to malo vplyv na pozorovanú rotáciu telesa. Bude preto veľmi zaujímavé sledovať ako bude táto teória testovaná a či si jej autori dokážu poradiť so vznesenými námietkami.Na záver teda môžeme konštatovať, že netušíme akým telesom vlastne Oumuamua je. Pravdepodobne sa to ani nedozvieme, nakoľko Oumuamua zo Slnečnej sústavy uniká rýchlosťou 26 km/s.
Zdroj: Astro.cz, UniverseToday.com
