V blízkosti jadra Zeme boli objavené zvláštne štruktúry, ktoré môžu byť jazvami po prvotnej medziplanetárnej kolízii.
Kolízia našej planéty s planétou veľkosti Marsu pred 4,5 miliardami rokov mohla mať trvalý vplyv na štruktúru zemského plášťa. Práve tajomné štruktúry tesne pred jadrom Zeme môžu byť pozostatkami tejto gigantickej kolízie. Tieto štruktúry sú známe aj ako ultraspomaľovače rýchlosti seizmických vĺn (ULVZ), pretože seizmické vlnenie generované zemetraseniami sa týmito zónami pohybuje zhruba o 50 % pomalšie ako v okolitom zemskom plášti. To znamená, že tieto štruktúry sú oveľa hustejšie ako je okolitá hmota plášťa, čo naznačujem, že sú zložené z ťažkých prvkov. Je veľmi ťažné povedať čokoľvek o týchto hustých oblastiach zemského plášťa, nakoľko sa nachádzajú v hĺbke 2900 km pod povrchom. Jedna skupina je lokalizovaná pod kontinentom Afrika a druhá pod Tichým oceánom a to v miestach, kde sa stretáva skalnatý plášť a vonkajšie jadro s tekutého kovu. Oblasť je príliš hlboko na to, aby sme na vlastné oči zistili o čo vlastne ide. Jedinou možnosťou štúdia sú tak len seizmické údaje, ktoré nám môžu veľa povedať o veľkosti, tvare a štruktúre ULVZ.
Na základe čerstvých seizmických údajov z Austrálie a Nového Zélandu a za pomoci nového počítačového modelu sa ukázalo, že tieto štruktúry nie sú jednotné, ale zdajú sa byť akoby vrstevné z rôznych materiálov. Tie sa pravdepodobne hromadili po celé veky. Najväčším prekvapením je zistenie, že zóny s ultra nízkou rýchlosťou nie sú homogénne ale sú silne štruktúrované a vykazujú kompozičné variácie. Túto skutočnosť je možné vysvetliť chemickou variáciou na samotnom začiatku histórie Zem. Zdá sa, že záhadné štruktúry sa vytvorili pred 4 miliardami rokov v čase, keď sa na Zemi vytvorila prvá skalnatá kôra. Pod povrchom Zeme sa ťažšie prvky ako je železo potápali k jadru planéty, zatiaľ čo ľahšie prvky ako je kremík stúpali smerom k plášťu. Tento chod chemických prvkov sa úplne „zbláznil“, keď planéta veľkosti Marsu, známa aj ako Theia, narazila priamo do našej planéty. Kolíziou vzniklo obrovské množstvo trosiek, ktoré sa rozptýlili na obežnej dráhe Zeme a zároveň mohli viesť k vzniku Mesiaca. Zrážka zároveň zvýšila teplotu celej planéty a vytvorila obrovský oceán magmy na povrchu Zeme. Rôzne horniny, prvky a štruktúry boli počas kolízie rozptýlené v oceáne magmy, následne v priebehu miliardy rokov sa ťažšie materiály potápali do spodného plášťa, čím sa vytvorili pozorované štruktúry na hranici jadra. Ako sa plášť v priebehu vekov rozplýval, tak táto hustá vrstva sa delila na menšie zhluky v spodnom plášti a výsledok pozorujeme v súčasnosti.
Navrhovaný scenár síce nevysvetľuje všetky pozorované oblasti, ale zdá sa, že vplyv na vytvorenie niektorých oblastí má aj efekt topenia oceánskej kôry ponárajúcej sa do zemského plášťa vo vulkanicky aktívnych oblastiach. To sú však len malé zhluky a preto pozorované veľké oblasti s ultra nízkou rýchlosťou sú spoľahlivo vysvetľované ako dôsledok gigantickej zrážky v rannej histórii Zeme.
Zdroj: UnivereToday
