Saturnov mesiac Mimas je najmenším a najvnútornejším mesiacom Saturnovej rodiny mesiacov. Podľa analýz údajov získaných ešte sondou Cassini sa ukazuje, že je dostatočne teplý na to, aby pod hrubou ľadovou kôrou (24 – 31 km) ukrýval globálny oceán.
Zistenie, že oceány pod vrstvami hornín a ľadu sú v našej Slnečnej sústave celkom bežné je jeden z najzásadnejších objavov za posledných 25 rokov. Medzi takéto svety patrí množstvo telies v našej Slnečnej sústave ako sú napríklad mesiace Europa, Titan a Enceladus, a tiež aj vzdialené telesá akým je napríklad Pluto.
Planéty ako je Zem, ktoré majú na svojom povrchu oceány, musia sídliť v úzkom pásme vzdialeností od svojej materskej hviezdy, aby si udržali teplotu, ktorá umožní existenciu vody v kvapalnom stave. Vnútorné oceánske svety ale môžeme nájsť v omnoho širšom spektre vzdialeností, čo samozrejme výrazne rozširuje počet obývateľných svetov, ktoré tak môžu existovať naprieč celou Galaxiou. Povrch Mimasu je pokrytý množstvom kráterov a tak sme si donedávna mysleli, že je to len kus zmrznutej skaly. Oceány na mesiacoch ako je Enceladus alebo Europa majú sklon k lámaniu ľadovej kôry a vykazujú aj ďalšie známky geologickej aktivity, čo na povrchu Mimasu viditeľné nie je. Ukázalo sa, že povrch Mimasu klamal a zo získaných údajov sa tak ukazuje, že aj na tomto mesiaci existuje podpovrchový globálny oceán. Slapové sily pôsobiace na mesiace vo všeobecnosti premieňajú orbitálnu energiu na teplo. Slapový ohrev vnútra mesiaca musí byť pritom dostatočne veľký k tomu aby oceán nezamrzol a zároveň dostatočne malý na to, aby si mesiac zachoval silnú ľadovú kôru. Podľa numerických modelov sa ukazuje, že Mimas má ľadovú kôru hrúbky 24 až 31 km, ktorá zabezpečuje, že je v rovnovážnom stave s podpovrchovým tekutým oceánom. Výpočty z numerického modelu plne zodpovedajú pozorovaným údajom stability ľadovej kôry a pozorovaných librácií.
Vedci zistili, že tepelný tok z povrchu mesiaca bol pri simuláciách citlivý na hrúbku ľadovej kôry. To by mohli overiť pozorovania zo sondy. Napríklad sonda JUNO (NASA) má preletieť nad Europou a pomocou mikrovlnného rádiometra merať tepelné toky tomto Jupiterovom mesiaci. Tieto dáta potom umožnia pochopiť ako prúdenie tepla ovplyvňuje ľadové príkrovy oceánskych svetov. Overenie Mimasovho postavenia ako oceánskeho mesiaca by mohlo posúdiť vierohodnosť modelov jeho vzniku a vývoja. To by umožnilo lepšie porozumieť Saturnovým prstencom a mesiacom strednej veľkosti a tak rozšíriť množstvo potenciálne obývateľných oceánskych mesiacov, napríklad aj u planéty Urán. Mimas je preto veľmi vhodným kandidátom pre ďalší výskum.
Zdroj: ČAS
