V susedstve Slnka ako aj v mnohých hviezdokopách sú veľmi veľké hviezdy pomerne zriedkavými objektami. ESO pomocou unikátneho ďalekohľadu VLT študovalo guľovú hviezdokopu M 12. Predmetom prehliadky bolo určenie jasností a farieb členov takmer 12000 hviezd nachádzajúcich sa vo hviezdokope.
Pozorovanie sa uskutočnilo pomocou prístroja FORS1 umiestnenom na VLT v Cerro Paranal (Chile). Astronómovia pozorovali hviezdy, ktoré sú až 40 miliárd krát slabšie ako môžrme pozorovať voľným okom.
Hviezdokopa M 12 sa nachádza v súhvezdí Ophiuchus. Bola objavená ako hmlovitý objekt roku 1774 francúzskym lovcom komét Charlesom Messierom. Je známa aj pod označením NGC 6218. Od Zeme je vzdialená 23000 svetelných rokov. Obsahuje až 200000 hviezd, ktorých hmotnosti sa pohybujú v hraniciach 20 – 80 % hmotnosti Slnka. „Je však jasné, že M 12 prekvapivo neobsahuje hviezdy nižšej hmotnosti,“ povedal De Marchi. „Očakávame, že na každú Slnku podobnú hviezdu pripadá štvornásobné množstvo hviezd polovičnej hmotnosti. Ale pozorovania pomocou VLT ukazujú že tieto hviezdy majú inú hmotnosť.“ Guľové hviezdokopy obiehajú našu Galaxiu po zložitých eliptických obežných dráhach. Ak sa pri svojom obehu dostanú do blízkosti hustých galaktických oblastí, dostanú silný gravitačný kopanec. Ten môže spôsobiť odtrhnutie menších hviezd z ich dráh. Tieto potom opúšťajú svoju materskú hviezdokopu. Hviezdokopa tak stráca tie najmenšie hviezdy. Podľa odhadov hviezdokopa M 12 stratila asi 4 krát viac hviezd ako má. To znamená, že prišla o takmer milión hviezd.
Predpovedaná životnosť M 12 je okolo 4,5 mld. rokov, čo predstavuje tretinu jej súčasného veku. Tento je ale veľmi krátky v porovnaní s typickou životnosťou iných guľových hviezdokôp, ktorá je okolo 20 mld rokov.
