Hviezda Sírius fascinuje ľudstvo už tisícročia. Seriózne sa jeho výskumu ľudia venujú bezmála 140 rokov. Ale až na základe pozorovaní HST sa konečne podarilo odvážiť jeho drobného spoločníka, bieleho trpaslíka.
Nové pozorovania hviezdy Sírius, namä jeho spoločníka, bieleho trpaslíka nám pomohli určiť ako intenzívne ovplyvňuje jeho gravitačné pole vlnovú dĺžku svetla. Určenie zmeny vlnovej dĺžky svetla nám umožnilo zmerať hmotnosť tohto hviezdneho pozostatku. Na základe meraní HST pomocou STIS (Space Telescope Imaging Spectrograph) bolo zistené, že Sírius B má hmotnosť rovnajúcu ja 98% hmotnosti nášho Slnka. Sírius A má hmotnosť 2 krát väčšiu ako Slnko, pričom jeho priemer je 2,4 milióna km. Sírius B má priemer 12000 km, čo je 0,94 priemeru Zeme. Je teda o niečo menší ako naša planéta. Jeho gravitácia je ale 350000 krát väčšia ako na povrchu Zeme. Sírius B svieti približne 10000 krát menej ako Sírius A. Údaje získané HST pomohli určiť aj povrchovú teplotu Síria B. Jeho teplota dosahuje 25200 K. Väčší Sírius A je chladnejší, jeho teplota dosahuje iba 10500 K. Sírius B obehne okolo spoločného ťažiska sústavy raz za 50 rokov.
Presné určenie hmotností bielych trpaslíkov je veľmi dôležité k pochopeniu ako prebieha hviezdny vývoj. Naše Slnko by sa malo na konci svojho vývoja stať bielym trpaslíkom. Biely trpaslíci teda predstavujú záverečnú fázu vývoja hviezd podobných Slnku. Z teórie vyplýva, že čím je biely trpaslík svietivejší, tým je jeho priemer menší. Biely trpaslíci sú predchodcami supernov typu Ia, ktoré sa používajú na určovanie kozmologických vzdialeností ako aj na určovanie rýchlosti rozpínania vesmíru. Supernovy typu Ia by tiež mali pomôcť zistiť ako je to s tzv. tmavou energiou.
Hviezda Sírius sa nachádza v súhvezdí Veľký pes vo vzdialenosti 8,6 svetelného roka. Je teda piatou najbližšou hviezdou. Zo Síria by sme Slnko videli ako hviezdu druhej hviezdnej veľkosti.
