Už celé roky sa traduje, že niekde za dráhou Pluta obieha Slnko ďalšia veľká planéta. Sú jej pripisované rôzne javy v histórii ľudstva a traduje sa, že je zodpovedná aj za príchody niekoľkých veľkých komét do blízkosti Zeme. Ale existuje táto planéta v skutočnosti?
Astronómovia predpokladajú, že ak táto planéta existuje, mohla by dosahovať až veľkosti planéty Neptún. Už koncom deväťdesiatych rokov minulého storočia objavili astronómovia za dráhou Neptúnu malé ľadové telesá, ktoré označujeme aj ako Kuiperové pásmo. Sem radíme aj trpasličiu planétu Pluto. Telesá Kuiperovho pásma obiehajú okolo Slnka vo vzdialenostiach 30 až 50 AU. V roku 2003 bolo za dráhou Pluta objavené teleso, ktoré dostalo neskôr pomenovanie Sedna. Dráha Sedny je veľmi pretiahnutá. V čase, keď sa nachádza najďalej od Slnka, v aféliu, je jeho vzdialenosť 936 AU (1 AU = 149 597 871 km) a v čase, keď je k Slnku najbližšie sa Sedna nachádza vo vzdialenosti 76 AU. Na takúto výstrednú dráhu nedokáže teleso s Kuiperovho pásma dostať gravitačným pôsobením ani planéta Neptún. V tom čase prebehli špekulácie, že na veľmi vzdialenej dráhe musí existovať pomerne veľké teleso. Tak isto sa zvažovalo, že na takúto dráhu mohol Sednu dostať aj blízky prelet inej hviezdy v dávnej minulosti. O niečo neskôr bolo v tomto priestore objavených niekoľko ďalších telies.
V roku 2014 si astronómovia Scott Sheppard a Chad Trujillo všimli, že dráhy týchto telies sú si vzájomne veľmi podobné. Uskutočnené počítačové simulácie však naznačujú, že túto podobnosť dráh môže spôsobovať gravitačný vplyv iného telesa. Simulácie dokonca predpovedajú aj oblasť, kde by sa toto teleso mohlo nachádzať. Skutočnosť, že tieto telesá majú podobné dráhy môže byť iba obyčajná náhoda, avšak pravdepodobnosť takejto náhody je len 0,007 %, ale aj tak ju musíme zobrať do úvahy. Ďalším faktorom výberového efektu môže byť skutočnosť, že za dráhou planéty Neptún je telies na výstredných dráhach oveľa viac, avšak doposiaľ sme ich neobjavili. S pribúdajúcimi objavmi transplutonických telies sa v budúcnosti môže existencia hypotetickej novej planéty potvrdiť, alebo vyvrátiť.
Podľa simulácií môže nová planéta dosahovať veľkosť Neptúna a mala by obiehať Slnko po veľmi výstrednej dráhe a to 200 až 1200 AU. Samozrejme, takáto planéta v tejto vzdialenosti vzniknúť nemohla. Simulácia ranných fáz vývoja Slnečnej sústavy ukazuje, že planét typu Urán alebo Neptún mohlo v Slnečnej sústave vzniknúť oveľa viac, pričom jedna z nich mohla byť v dôsledku gravitačných vplyvov zo svojej dráhy vymrštená. Simulácie však ukazujú, že takáto planéta by opustila Slnečnú sústavu, nie je však vylúčené, že by mohla ostať na veľmi výstrednej a vzdialenej dráhe.
Astronómovia tak plánujú po tejto hypotetickej planéte pátrať a to minimálne nasledujúcich 5 rokov. Pozorovania sa budú uskutočňovať prostredníctvom ďalekohľadu Subaru s priemerom 8 metrov, ktorý je umiestnený na Havajských ostrovoch. Hľadanie však bude veľmi zložité, nakoľko telesá v tak vzdialených oblastiach Slnečnej sústavy sa pohybujú po oblohe veľmi pomaličky. Každý snímok bude pokrytý záplavou hviezd, pričom jedna z týchto hviezdičiek môže byť hľadaná planéta. K tomu aby sa podarilo identifikovať hľadanú planétu bude potrebné získať viacero snímok tej istej oblasti oblohy a tak zistiť, či sa potenciálne teleso na oblohe hýbe. Nakoľko sa však jedná o veľmi vzdialené oblasti Slnečnej sústavy, bude potrebné snímať snímky s odstupom niekoľkých dní, aby sme prípadný pohyb zaznamenali.
Zdroj: ACE, NASA, Caltech, ČAS
