Závery najnovšej štúdie, ktorá sa týka obývateľnej zóny, čo je priestor v okolí hviezd, kde na povrchu planét môže existovať voda v kvapalnom stave ukazujú, že so vzrastajúcim výkonom Slnka postupne bude teplota na Zemi stúpať.
Zo stúpajúcim výkonom Slnka, stúpne teplota aj na povrchu Zeme a to až natoľko, že sa postupne vyparí všetka voda v oceánoch. K tejto udalosti však nedôjde skôr ako za jednu miliardu rokov. Obývateľné zóny v okolí hviezd sú veľmi citlivé. V týchto oblastiach nesmie byť teplota ani veľmi vysoká a ani veľmi nízka. Simulácie, ktoré vykonával Jeremy Leconte (Pierre Simon Laplace Institute, Paríž) ukazujú, že v uskutočnených simuláciách dochádzalo na našej planéte v dôsledku rastúcej svietivosti Slnka k prudkému zvýšeniu skleníkového efektu.
Približne za jednu miliardu rokov sa na povrchu Zeme nebude nachádzať ani kvapka vody. Kvapalná voda z povrchu Zeme zmizne. Na základe nových modelov však tento okamih nastane o niekoľko miliónov rokov neskôr ako sa doposiaľ usudzovalo. Najnovšie modely totiž zohľadňujú nielen vplyv zvyšujúceho sa tepla vyžarovaného Slnkom ale aj ročné obdobia a hydrologické cykly vody a simulovali Zem ako jednoduchý a nemenný klimatický systém. Z uskutočnených simulácií okrem iného vyplýva, že obývateľná zóna v okolí Slnka je o niečo väčšia ako sa doteraz súdilo. Táto oblasť začína vo vzdialenosti 0,95 AU od Slnka. Čo samozrejme platí pre súčasný priemer a svietivosť Slnka. Vnútorné hranice obývateľnej zóny sa budú postupne od Slnka vzďaľovať a to v závislosti od narastajúceho výkonu Slnka.
Pre porovnanie uvedieme, že planéta Venuša, ktorá sa považuje za sestru Zeme, obieha okolo Slnka vo vzdialenosti 0,75 AU. To je samozrejme veľmi blízko, mimo hranicu obývateľnej zóny. Avšak nie je vylúčené, že v minulosti, keď bol žiarivý výkon Slnka oveľa menší, existoval na jej povrchu oceán kvapalnej vody. V súčasnosti však planétu Venuša obklopuje absolútne suchá a sterilná atmosféra zložená prevažne z oxidu uhličitého.
Získané poznatky môžu byť uplatnené napríklad pre pochopenie podmienok na povrchu exoplanét. Ich objavovanie postupuje veľmi rýchlym tempom a dnes je katalogizovaných zhruba 1054 exoplanét najrôznejších veľkostí, hmotností ako aj ďalších parametrov.
Zdroj: ČAS
