Cieľom prvej sondy NASA, ktorá sa bude venovať detailným štúdiom oceánskeho mesiaca Jupitera Európa, je zistiť, či by mohol mať ľadom pokrytý mesiac podmienky vhodné na život.
Vesmírna sonda Europa Clipper, najväčšia, akú kedy NASA postavila pre planetárnu misiu, preletí 2,9 miliardy kilometrov z Kennedyho vesmírneho strediska na Floride k Európe, zaujímavému ľadovému mesiacu Jupitera. Štartovacie okno misie sa otvára vo štvrtok 10. októbra. Údaje z predchádzajúcich misií NASA poskytli vedcom presvedčivé dôkazy, že pod zamrznutým povrchom mesiaca sa nachádza obrovský slaný oceán. Europa Clipper bude obiehať okolo Jupitera a uskutoční 49 blízkych preletov mesiaca s cieľom získať údaje potrebné na určenie, či sa pod jeho hrubou zamrznutou kôrou nachádzajú miesta, ktoré by mohli podporovať život.
Existujú vedecké dôkazy o tom, že na mesiaci Európa by sa už aj teraz mohol nachádzať materiál potrebný pre život – voda, správne chemické zloženie a energia. Táto misia zhromaždí informácie, ktoré vedci potrebujú na to, aby sa o tom presvedčili. Na Európe sa môže nachádzať vnútorný oceán s dvojnásobným množstvom vody ako v je oceánoch Zeme dohromady a pod jeho povrchom sa môžu nachádzať aj organické zlúčeniny a zdroje energie. Ak misia potvrdí, že Európa je obývateľná, bude to znamenať, že v našej Slnečnej sústave a mimo nej môže byť viac obývateľných svetov ako sa doposiaľ predpokladalo.
Jupiter obklopuje gigantické magnetické pole, ktoré je 20 000-krát silnejšie ako zemské. Tým, že sa magnetické pole otáča, zachytáva a urýchľuje nabité častice a vytvára žiarenie, ktoré môže poškodiť vesmírne sondy. Inžinieri misie vytvorili vo vnútri sondy priestor, ktorý chráni citlivú elektroniku pred žiarením, a navrhli dráhy, ktoré obmedzia čas, ktorý Europa Clipper strávi v oblastiach s vysokou radiáciou okolo Jupitera.
Sonda bude okolo Jupitera obiehať po orbite, ktorá ju priblíži k Európe na 49 vedecky zameraných preletov. Počas kažého obehu strávi sonda menej ako jeden deň v nebezpečnej radiačnej zóne Jupitera v blízkosti Európy a potom sa vráti späť. O dva až tri týždne neskôr zopakuje tento proces a uskutoční ďalší prelet.
Aby sonda Europa Clipper zistila, či je Európa obývateľná, musí preskúmať jej vnútro, zloženie a geológiu. Sonda nesie deväť vedeckých prístrojov a zariadenie na gravitačný experiment. Aby sa počas každého preletu získali čo najlepšie vedecké údaje, všetky vedecké prístroje budú pracovať súčasne pri každom prelete. Vedci potom údaje skombinujú, aby vytvorili úplný obraz Európy.
S plne rozvinutými anténami a solárnymi panelmi je Europa Clipper najväčšou vesmírnou sondou, akú kedy NASA skonštruovala pre planetárnu misiu. Vesmírna sonda má od jedného konca po druhý 30,5 metra a na šírku približne 17,6 metra. To je viac ako basketbalové ihrisko, najmä vďaka solárnym panelom, ktoré musia byť obrovské, aby mohli v blízkosti Jupitera zachytiť dostatok slnečného svetla pre napájanie prístrojov, elektroniky a ďalších podsystémov.
Jupiter je od Zeme vzdialený v priemere zhruba 770 miliónov kilometrov; obe planéty sú v pohybe a vesmírna sonda môže so sebou niesť len obmedzené množstvo paliva. Práve preto Europa Clipper preletí najprv okolo Marsu a potom okolo Zeme, aby sa využila gravitácia planét na urýchlenie sondy. Po prekonaní približne 2,9 miliardy kilometrov za 5,5 roka sonda zapáli motory a v roku 2030 dosiahne obežnú dráhu okolo Jupitera.
V súčasnosti na misii pracuje približne tisíc ľudí vrátane viac ako 220 vedcov z USA a Európy. Od oficiálneho schválenia misie v roku 2015 sa na projekte Europa Clipper podieľalo viac ako 4 000 ľudí vrátane tímov, ktoré pracujú pre dodávateľov a subdodávateľov.
Tri hlavné vedecké ciele sondy Europa Clipper sú určiť hrúbku ľadového plášťa mesiaca a jeho interakcie s oceánom pod ním, preskúmať jeho zloženie a charakterizovať jeho geológiu. Podrobný prieskum Európy pomôže vedcom lepšie pochopiť astrobiologický potenciál obývateľných svetov mimo našej planéty.
