Planéta Venuša je známa svojou hustou oblačnou prikrývkou, ktorá je takmer nepreniknuteľná. Ale jej hustý závoj má predsa len diery, cez ktoré je možné pozorovanie, a práve toto chcú využiť vedci z New Mexico State univerzity.
Tím vedeckých pracovníkov chce pozorovať Venušu pomocou slnečného ďalekohľadu s vylepšenou adaptívnou optikou. Pozorovanie týmto spôsobom by malo zjednodušiť pozorovanie Venuše, ktoré je dosť ťažké vzhľadom na jej polohu blízko Slnka. A teda jej pozorovanie sa obmedzuje len na dve hodiny večer, prípadne ráno. Okrem toho je Venuša v niektorých obdobiach pomerne nízko nad obzorom, čo jej pozorovanie iba komplikuje. Navyše v tom čase je atmosféra Zeme dosť turbulentná, čo je ďalší handicap pri jej pozorovaní.
V Southwest Research Institute v Colorade roku 2004 umiestnili na slnečný ďalekohľad novú vysokocitlivú adaptívnu optiku. Získali tak jedinečný prístroj zobrazujúci 7 krát ostrejšie ako rovnako veľký nekorigovaný prístroj. To umožní pozorovať Venušu oveľa viac hodín a dokonca aj po východe, či pred západom Slnka.
Venušu pokrýva hustá vrstva oblakov v ktorých sa nachádzajú kvapôčky kyseliny sírovej (48 – 70 km). Jej atmosféra je veľmi hustá a najbohatšie zastúpenie tu má dusík a oxid uhličitý. Na planéte by sme darmo hľadali vodu, niet jej ani stopy. Je to najsuchšia planéta Slnečnej sústavy. Vrchné časti jej atmosféry sa dajú pozorovať v UV žiarení. Spodné atmosférické vrstvy je možné pozorovať iba v IR žiarení vlnovej dĺžky okolo 2300 nm. V tejto vlnovej dĺžke a na nočnej strane planéty sú vrchné vrstvy úplne priehľadné a my môžeme pozorovať vrstvy nižšej atmosféry. Následne sme schopný porovnať UV pozorovania vysokej atmosféry s IR pozorovaniami spodných vrstiev. Takto sme schopní určiť akou rýchlosťou vanú vetry v rôznych výškach nad povrchom. Práve nočná strana planéty nám môže poskytnúť množstvo kvalitných pozorovaní slnečným ďalekohľadom. Najlepšie by sa dalo pozorovať v čase, keď je Venušin kosáčik čo najtenší.
Prvé meranie Venušinej atmosféry vykonávali štyri sondy Pioneer Venus roku 1978. Zistili, že vietor sa tu pohybuje rýchlosťou približne 100 m/s. To znamená, že vetry obehnú planétu za 5 až 7 dní, čo je asi 60 krát rýchlejšie ako je hodnota rotácie okolo osi (243 dní). Roku 1984 vedci zistili, že v IR oblasti je možné nahliadnuť veľmi hlboko do atmosféry planéty. Planéty roku 1990 na svojej púti k Jupiteru navštívila sonda Galileo a získala pomocou citlivej IR kamery pomerne jasné snímky planéty.
Pozorovať by sa teda malo pomocou slnečného ďalekohľadu na Southwest Research Institute v Colorade pomocou filtra citlivého na vlnové dĺžky okolo 2295 nm. Navyše by sa do pozorovaní planéty mala zapojiť sieť VLTI a 3,5 metrový ďalekohľad Apache Point Observatory. Výsledkom spojenia adaptívnej optiky a dlhej základne budú unikátne pozorovania na základe ktorých budeme študovať rýchlosť vetra v rôznych planetárnych šírkach. Keďže k planéte letí sonda Venus Expres budú takto získané pozorovania veľmi cenným doplnkom k údajom získaných sondou.
Zdroj: Spaceflight Now