Vedcom sa podarilo pravdepodobne získať jednoznačný dôkaz výskytu vody na Saturnovom mesiaci Enceladus (505 km). Tento objav zvyšuje šancu existencie života mimo planéty Zem.
Nové snímky získané s vysokým rozlíšením na Zem poslala sondy Cassini, zachytili na Encelade mohutné erupcie ľadovej triešte a obrovských oblakov vodnej pary. Bolo to iba niekoľko mesiacov po prílete sondy k Saturnu. Enceladus bol dlho pre astronómov chladným a pokojným telesom. Posledné pozorovania sondou Cassini ukazujú, že mesiac je neobyčajne geologicky aktívny. Táto aktivita sa sústreďuje najmä v okolí južného pólu, ktorý je neobyčajne teplý. Vedci sa domnievajú, že voda sa na povrch mesiaca dostáva systémom puklín. Vedci začali okamžite modelovať procesy, aby vysvetlili pozorované javy. Postupne bola vylúčená myšlienka, že ľadové častice sú vystreľované z povrchu mesiaca pri premene ľadu na vodnú paru. Namiesto toho sa ale zistilo, že erupcie pravdepodobne vychádzajú z vačiek vody v kvapalnom stave, ktoré sa nachádzajú nie príliš hlboko pod povrchom mesiaca. Teplota vody sa tu pravdepodobne pohybuje okolo 0° C. Teplota ľadu v okolí gejzírov sa pohybuje okolo -200° C. Ide teda o akúsi obdobu islandských, či yellowstonských gejzírov.
Carolyn Porcová z kozmologického inštitútu v Boulderu v americkom štáte Colorado vysvetľuje, že pozorovaný gejzír volaný „Dymová pištoľ“, poskytuje jednoznačný dôkaz výskytu vody na mesiaci Enceladus. Ak sa na mesiaci vyskytuje život, bude pravdepodobne vo forme mikrobiotických organizmov, ktoré sú schopné žiť v extrémnych podmienkach. David Morrison z Astrobiologického inštitútu NASA však varoval pred prílišnou radosťou a unáhlenými závermi. Podľa všeobecných predstáv musí prostredie vhodné pre život spĺňať niekoľko predpokladov. Patrí medzi ne prítomnosť vody, stály zdroj tepla a výskyt potrebných chemických látok. Teplo na Encelade zabezpečuje vulkanická aktivita, ktorá tu trvá najmenej tisícky rokov. Práve táto činnosť je tu zdrojom vody a tepla.
Podľa mnohých astronómov aj ďalšie mesiace veľkých planét Slnečnej sústavy môžu mať oceány pokryté niekoľko kilometrovou vrstvou ľadu. Výnimočnosť mesiaca spočíva aj v tom, že je štvrtým telesom slnečnej sústavy s potvrdenou geologickou aktivitou. Okrem neho je to Zem, Jupiterov mesiac Io a Neptúnov mesiac Triton. Candy Hansenová z JPL naviac hovorí: „Keď sa sonda Cassini približovala k Saturnu, objavili sme, že Saturnov systém obsahuje voľné atómy kyslíku. Vtedy sme ani netušili odkiaľ pochádzajú. Teraz vieme, že práve Enceladus uvoľňuje molekuly vody, ktoré sa následne rozkladajú na vodík a kyslík.“ Otázkou ale stále ostáva, čo je zdrojom Enceladovej aktivity. Pravdepodobne sú zdrojom slapové sily, tak ako pri Jupiterovom mesiaci Io. Zaujímavou otázkou ostáva aj dĺžka geologickej aktivity a či táto aktivita mohla spôsobiť vznik a uchytenie života.
Enceladus sa tak spolu s mesiacom Titan stal prioritou výskumu sondy Cassini. Sonda Cassini okolo Encelada preletela roku 2004 trikrát a roku 2008 by sa mala k mesiacu priblížiť na vzdialenosť iba 354 km.
Zdroj: Spaceflight Now, ČAS, TASR
