Astronómovia objavili extrasolárnu planetárnu sústavu, v ktorej sa nachádza hviezda podobná Slnku a okolo ktorej obieha najmenšia planéta aká bola doteraz zaznamenaná. Objav uskutočnila družica Kepler (NASA).
Novo objavené planéty obiehajú okolo hviezdy označenej ako Kepler-37, ktorá sa nachádza v súhvezdí Lýra. Vzdialenosť sústavy od Zeme je okolo 210 svetelných rokov. Najmenšia planéta s označením Kepler-37b je len o niečo väčšia ako náš Mesiac. Jej veľkosť zodpovedá zhruba jednej tretine veľkosti Zeme. Je teda menšia ako planéta Merkúr.
Exoplanéta tejto veľkosti a ďalšie dve exoplanéty boli objavené pri vyhodnocovaní údajov z družice Kepler, ktorej hlavným cieľom je pátrať po planétach veľkosti Zeme, ktoré obiehajú okolo materských hviezd vo vzdialenostiach označovaných ako obývateľná zóna. Obývateľnou zónou v okolí hviezdy voláme oblasť, kde na povrchu planét panujú podmienky vhodné pre existenciu kvapalnej vody. Zatiaľ čo hviezda Kepler-37 je podobná Slnku, nová planetárna sústava je úplne odlišná od našej Slnečnej sústavy.
Astronómovia sa domnievajú, že planéta Kepler-37b nemá žiadnu atmosféru a to znamená, že na nej nemôže ani existovať život v takej podobe ako na našej Zemi. Táto planéta je skoro určite kamenným telesom. Ďalšia planéta, Kepler-37-c je o niečo menšia ako planéta Venuša, jej priemer je približne tri štvrtiny priemeru Zeme. Exoplanéta Kepler-37d obieha najďalej zo všetkých doteraz známych planét a je zhruba dvakrát väčšia ako naša Zem.
Prvé exoplanéty objavené u iných hviezd ako Slnko, patrili do skupiny plynných obrov. Postupom času, ako sa zdokonaľovala technika a pozorovacie metódy, boli objavované stále menšie a menšie planéty. Družica Kepler dokonca často pozoruje aj planéty veľkosti Zeme.
Hviezda Kepler-37 patrí k hviezdam rovnakej kategórie ako je naše Slnko, i keď je troška chladnejšia a menšia. Všetky tri planéty obiehajú okolo svojej hviezdy v menšej vzdialenosti ako Merkúr okolo Slnka. Z toho vyplýva, že sa jedná o veľmi horúce a nehostinné planéty. Exoplanéta Kepler-37b obehne okolo svojej hviezdy raz za 13 dní a to vo vzdialenosti, ktorá je len tretinovou vzdialenosťou Merkúra od Slnka. Odhadovaná povrchová teplota dosahuje viac ako 430°C. To je teplota pri ktorej sa taví zinok. Planéty Kepler-37c a Kepler-37d obehnú okolo centrálnej hviezdy za 21 dní, respektíve za 40 dní.
Vedecký tím použil údaje z Keplerovho ďalekohľadu, ktorý nepretržite monitoruje, priebežne meria a zaznamenáva jasnosti viac ako 150 000 hviezd a to v intervale 30 minút. Keď nastane tranzit kandidáta na exoplanétu, t.j. keď toto teleso prechádza popred kotúčik hviezdy pri pohľade z družice, časť svetla hviezdy sa zacloní. Tým sa krátkodobo zníži jasnosť hviezdy. Na základe priebehu takéhoto úkazu je možné odhaliť obiehajúce teleso a určiť jeho veľkosť. Pokiaľ poznáme veľkosť hviezdy, vieme s vysokou presnosťou určiť rozmer planéty. S cieľom získania ďalších vlastností a parametrov hviezdy Kepler-37 astronómovia skúmali zvukové vlny generované prúdením horúcich plynov pod povrchom hviezdy. Týmto spôsobom bolo možné študovať vnútornú štruktúru hviezdy Kepler-37 podobným spôsobom ako geológovia využívajú seizmické vlny pre štúdium vnútornej štruktúry Zeme. Táto metóda je označovaná ako astroseizmológia. Zvukové vlny sa šíria vnútrom hviezdy a na jej povrch prenášajú informácie o vnútornej štruktúre. Tieto vlny spôsobujú oscilácie, ktoré družica Kepler registruje ako rýchle blikanie. Ťažko rozoznateľné vysokofrekvenčné oscilácie jasnosti malých hviezd sa dajú len veľmi ťažko merať. To je dôvod, prečo väčšina objektov skorších štúdií na základe astroseizmológie, sú objekty omnoho väčšie ako Slnko.
S veľmi presnými prístrojmi na palube družice Kepler ale astronómovia dosiahli nový míľnik. Hviezda Kepler-37, ktorej priemer je len tri štvrtiny veľkosti Slnka, je tak najmenšou hviezdou, kde bola astroseizmológia aplikovaná. Vďaka tomu je priemer tejto hviezdy známy s odchýlkou iba 3 %, čo sa premietlo aj do mimoriadne presného určenia veľkosti planét.
Zdroj: NASA, ČAS
