Astronómov zaoberajúcich sa vznikom a vývojom vesmíru najviac trápi otázka, či boli skôr galaxie alebo hviezd. Problém je to veľmi zaujímavý. Astronómovia dúfajú, že sa im ho podarí aspoň poodhaliť pomocou prehliadky SINGS.
Prehliadka SINGS je projekt realizovaný pomocou Spitzerovho vesmírneho ďalekohľadu. V rámci nej by sa malo v IR oblasti dôkladne preštudovať 75 galaxií patriacich do miestne galaktickej sústavy. Od projektu sa očakáva, že nám poskytne riešenie otázky, či boli skôr galaxie alebo hviezdy. V súčasnosti nevieme, či sa najprv z mrakov plynu a prachu sformovali galaxie a až potom sa v nich začali tvoriť hviezdy. Alebo či sa najprv sformovali z tohto materiálu hviezdy a hviezdokopy, ktoré následne splynuli do galaxií. Vďaka obrovským vzdialenostiam vo vesmíre vidíme galaxie v čase, v ktorom sa nachádzali pred miliónmi rokov. Vidíme teda minulosť galaxií. Práve táto vlastnosť svetla nám pomôže vysvetliť mnoho otázok súčasnej kozmológie. Na nešťastie, svetlo vzdialených galaxií je veľmi slabé na to, aby sme dokázali zistiť, či sa skôr sformovali hviezdy, alebo galaxie.
Pozorné a citlivé oko Spitzerovho ďalekohľadu je schopné zachytiť potrebné detaily v IR oblasti. Študovať by sa mali oblasti formovania hviezd. Výsledkom by malo byť zistenie, ako sa z mrakov plynu a prachu tvoria hviezdy vo vzdialenom vesmíre. A teda, ako prebiehala hviezdotvorba v ďalekej minulosti. V rámci projektu SINGS sa ale nebudú sledovať len IR oblasti. Malo by ísť o kombináciu pozorovaní v rôznych oblastiach spektra. Len to nám môže zabezpečiť správnú interpretáciu získaných pozorovaní.
Aj tie najbližšie galaxie sú tak ďaleko, že astronómovia v nich dokážu pozorovať formovanie iba tých najväčších hviezd (10 až 120 krát väčších ako Slnko). Tieto obrie hviezdy emitujú veľké kvantá UV energie. Ďalší problémom pri pozorovaní vzniku hviezd v galaxiách je to, že práve vznikajúce a mladé hviezdy sú zahalené do nepriehľadných závojov prachu a plynu. Mraky medzihviezdneho materiálu teda vytvárajú svetelnú blokádu pre viditeľnú časť spektra. Na druhej strane takéto objekty svietia pomerne jasne v IR oblasti. Dôsledkom je zúženie pozorovacích možností pri formovaní hviezd v cudzích galaxiách. To je aj dôvodom, že počas projektu SIGNS sa bude využívať nielen Spitzerov ďalekohľad (IR oblasť), ale aj orbitálne observatórium GALEX (UV oblasť). Pozorovania budú ešte podporené pozorovaním na observatóriach Kitt Peak (Arizóna) a Mount Polomar (Kalifornia). V prípade, že by priestor v okolí vznikajúcich hviezd neobsahoval mraky prachu stačili by nám na pozorovanie UV ďalekohľady. Takto je ale situácia zložitejšia, pretože prach zachytí až 99 % žiarenia v UV oblasti. Preto je nevyhnutné pozorovať vo viacerých oknách. Práve Spitzerov ďalekohľad nám ukáže aký úlohu hrá pri formovaní hviezd prach a plyn. Pozorovanie prístrojom IRAC umiestnenom na Spitzerovom ďalekohľade nám pomôže odhaliť v týchto mračnách prítomnosť polycyklického aromatického uhľovodíku (PAH). Táto molekula sa vyskytuje vo vesmíre práve v oblastiach, kde dochádza k formácii hviezd. Tak isto aj pozorovanie starých hviezd nachádzajúcich sa v blízkosti oblastí hviezdotvorby má v tomto projekte svoje zastúpenie. Práve tieto hviezdy vplývajú na celý proces formovanie a to nie len svojim žiarením ale aj gravitačným pôsobením na okolitý materiál. Na pozorovanie bude využívaný aj MIPS (Multiband Imaging Photometer). Tento prístroj dokáže merať teplotu prachu v galaxiách. Totiž, predtým ako sa hviezda narodí dochádza k zahrievaniu okolitého prachu, ktorý obklopuje hviezdny zárodok. Prach tak intenzívne žiari v ďalekej IR oblasti. MIPS teda umožní študovať hviezdne zárodky tesne pred tým ako takýto zárodok zažiari ako hviezda. Spitzerov infračervený spektrometer (IRS) nám zasa pomôže študovať molekulárne okolie hviezdnych zárodkov. „IRAC a MIPS nám dávajú morfologické snímky, ktoré nám hovoria v akej oblasti galaxie sa práve nachádzame, IRS nám poskytuje informáciu o zložení plynu a prachu“, povedal Armus (člen vedeckého tímu), „každý záznam na IRS grafe indikuje rozdiely v atómoch, molekulách či čiastočkách prachu. A tak nám poskytuje neoceniteľné informácie o fyzikálnych vlastnostiach hmoty v blízkosti formujúcich sa hviezd.“
Vybraných 75 galaxií miestnej skupiny predstavuje relatívne normálne galaxie. Boli vybraté na základe metalicity, morfológie, obsahu prachu, žiarenia a ďalších vlastností. Navyše veľké množstvo študovaných galaxií nám zabezpečí rôznorodosť študijného materiálu.
Prvý nápad na realizáciu programu SIGNS vznikol v júni roku 2000. Vtedy sa diskutovalo o možnosti študovať oblasti hviezdnych materníc pomocou prístrojov v rôznych vlnových dĺžkach. V tom čase, ale nebol dostatok odborníkov, ktorí by sa chceli venovať takémuto výskumu. Navyše chýbali aj pozorovacie prostriedky. Pôvodná skupina astronómov sa však pomerne rýchlo rozrástla a v súčasnosti sa na projekte podieľa 27 astronómov z rôznych krajín sveta.
