Každoročne okolo 21. októbra sa na nočnej oblohe odohráva jemné, no pôsobivé divadlo. Orionidy – meteorický roj spojený so slávnou Halleyovou kométou – dosiahnu svoje maximum a my môžeme sledovať desiatky svetelných stôp, ktoré ticho preletia naprieč tmou. Tento rok pripadá vrchol aktivity na 21. októbra o 07:45 nášho času, takže najlepšie podmienky na pozorovanie nastanú už počas predchádzajúcej noci.
Keď sa pozrieme na jesennú nočnú oblohu, sotva prehliadneme súhvezdie Orion. Tri hviezdy v jeho páse sú ako brána k nebeskému orientačnému bodu. Práve nad nimi, v blízkosti oranžovo žiariacej hviezdy Betelgeuze, sa nachádza radiant meteorického roja Orionidy – miesto, odkiaľ meteory zdanlivo vylietajú. V skutočnosti však prichádzajú z hlbín vesmíru, z medziplanetárneho prachu, ktorý v priestore zanechala Halleyova kométa počas svojich dávnych návratov k Slnku.
Orionidy patria medzi rýchle meteorické roje. Ich častice vlietavajú do atmosféry rýchlosťou približne 66 kilometrov za sekundu a trením o vzduch sa rozžeravia natoľko, že vytvoria jasné svetelné stopy. Niekedy sú to len krátke záblesky, inokedy dlhé zelenkasté či modrasté čiary, ktoré pretínajú oblohu. Aj keď nejde o roj s extrémne vysokou aktivitou, jeho maximum býva spoľahlivé a každý rok poteší trpezlivých pozorovateľov.
Maximum Orioníd nás čaká ráno 21. októbra o 07:45 stredoeurópskeho času, čo pre Slovensko znamená, že najlepší čas na pozorovanie bude už v noci z 20. na 21. októbra, približne od polnoci až do svitania. V tom čase bude Orion dostatočne vysoko nad obzorom a počet meteorov sa bude postupne zvyšovať. Ak nám bude priať počasie a obloha zostane jasná, môžeme priemerne vidieť 15 až 25 meteorov za hodinu. V miestach s veľmi tmavou oblohou však môže byť ich počet aj vyšší.
Orionidy sú výnimočné aj svojím pôvodom. Ich materské teleso – Halleyova kométa – sa vráti k Slnku až v roku 2061, no jej prejavy môžeme na oblohe sledovať každý rok v podobe meteorov. Keď tieto drobné zrnká kometárneho prachu vstúpia do atmosféry, vyparia sa vo výške okolo 100 kilometrov, ďaleko nad zemským povrchom. Hoci meteory vyzerajú ako padajúce hviezdy, v skutočnosti ide o drobné čiastočky veľkosti piesku.
Orionidy sú najlepšie viditeľné voľným okom. Nepotrebujeme ďalekohľad ani špeciálne vybavenie – stačí tmavé miesto mimo mesta, teplé oblečenie a trochu trpezlivosti. Oblohu je najlepšie sledovať pohodlne poležiačky, aby sme videli čo najväčšiu časť oblohy naraz. Meteory môžu preletieť ktoroukoľvek časťou neba, nielen v okolí súhvezdia Orion.
Každý meteorický roj so sebou prináša aj istý symbolický rozmer. Možno aj preto patrí Orion medzi kráľovské súhvezdia a sprevádza ľudstvo v mýtoch už tisícročia. Keď počas chladnej októbrovej noci pozorujeme Orionidy, pripomína nám to, že aj tie najmenšie zrnká prachu dokážu na okamih rozžiariť oblohu. A vesmír – hoci tichý a vzdialený – sa nám vtedy zdá akosi bližší.
Zdroj:
International Meteor Organization (IMO) – Meteor Shower Calendar 2025
NASA Meteoroid Environment Office
ESA – Halley’s Comet Archive
Jenniskens, P. – Meteor Showers and their Parent Comets
Ye, Q. – Interplanetary Meteoroid Streams, 2016
