Zdá sa (zatiaľ), že sme vo vesmíre úplne sami. Jednoduchá úvaha ale naznačuje, že by malo existovať množstvo mimozemských civilizácií. Možno tam všetky sú, ale držia si od nás odstup. Vitajte v zoo (hypotéza)!
Hovorí sa, že v lete roku 1950 navštívil významný fyzik Enrico Fermi kolegov v Národnom laboratóriu Los Alamos. Bol to počiatočný vrchol UFO mánie a fyzici to, samozrejme, preberali pri obede. Po krátkej chvíli Fermi stíchol. Neskôr, dlho potom, čo sa rozhovor obrátil na iné témy, zvolal: „Kde sú všetci?“ Všetci vedeli, čo tým myslí. Vieme, že vesmír je schopný produkovať inteligentný život. Sme toho doslova živým dôkazom. Vesmír však zvyčajne nerobí veci len raz. Ak sa život objavil tu, pravdepodobne sa objavil aj inde. V skutočnosti, vzhľadom na mimoriadny vek vesmíru a neuveriteľný počet hviezd a planetárnych systémov v akejkoľvek galaxii, by Mliečna dráha mala byť plná inteligentných civilizácií cestujúcich vesmírom.
Ľudstvo samo je na pokraji vývoja trvalej medziplanetárnej prítomnosti a náš druh je stále veľmi mladý, aspoň čo sa týka kozmického meradla. Na druhej strane by sme ale mali vidieť dôkazy o iných inteligentných druhoch a to všadeokolo nás: rádiové signály, megastavby, putujúce sondy atď. Ale nemáme a nevidíme nič. Takže potom, kde sú všetci?
Najzvláštnejšie možné riešenie Fermiho paradoxu, ako sa táto hádanka začala nazývať, je známe ako „Hhypotéza zoo“. Podľa tejto myšlienky je mimozemský život vo vesmíre skutočne bežný, rovnako ako aj mimozemská inteligencia. A v skutočnosti ani neexistuje žiadna veľká prekážka pre inteligentné bytosti, ktoré by vyvinuli schopnosti vesmírnych letov a tak sa rozšírili po celej galaxii. Dôvodom, prečo nikoho nevidíme, môže byť aj to, že sa pred nami úmyselne skrývajú. Prostredníctvom svojich sofistikovaných pozorovaní môžu ľahko zistiť, že sme sami inteligentní, ale aj trochu nebezpeční. Koniec koncov, máme mierové vesmírne rakety a nebezpečné medzikontinentálne balistické rakety. Do vesmíru len namáčame prsty a možno pre iné civilizácie nie sme úplne dôveryhodní.
A tak nás inteligentné civilizácie v galaxii držia v akejsi „zoo“. Maskujú seba a svoje signály, čím nás nútia myslieť si, že sme úplne sami, zväčša obmedzení na našu vlastnú slnečnú sústavu a niekoľko blízkych hviezd. Hypotéza hovorí, že akonáhle sa osvedčíme, budeme privítaní do väčšej galaktickej komunity s otvorenou náručou (alebo aj chápadlami).
Hypotéza zoo je, úprimne povedané, trochu pritiahnutá za vlasy. Predpokladá nielen existenciu mimozemských civilizácií, ale aj ich motívy a zámery. Ale v konečnom dôsledku nevieme, či sme vo vesmíre sami. A existuje len jeden spôsob, ako to zistiť……. dospieť.
Zdroj: Universe Today
