Všetky objekty na oblohe vieme rozdeliť podľa ich pozorovateľnosti v priebehu roka. Slnko vykonáva po oblohe po ekliptike zdanlivý pohyb zo západu na východ. Za 365,24 dňa prejde 360° po ekliptike. Aj Zem samotná zakrýva určitú časť oblohy, niektorú neustále a inú priebežne v rámci zemskej rotácie a niektorú časť oblohy nezakrýva vôbec. Naša zemepisná poloha, hlavne naša zemepisná šírka zhruba 48°, tieto všetky úkazy ešte viac komplikuje, nakoľko tieň Zeme, ktorý vidíme my, pri východe a západe Slnka, má iný sklon ako tieň Zeme na rovníku alebo na póloch.
Cirkumpolárna časť oblohy
Táto časť oblohy nikdy nezapadá a všetky objekty nachádzajúce sa na nej sú pozorovateľné nepretržite počas každej noci a je to preto tá časť oblohy, ktorú poznáme najlepšie. Presunom pozorovacieho miesta smerom k rovníku sa zelená hranica presúva smerom na sever až s ním napokon úplne splynie. Naopak, ak by sme presúvali pozorovacie miesto smerom na sever, zelená hranica by sa presúvala na juh až by napokon, po dosiahnutí sverného pólu Zeme, úplne splynula s nebeským rovníkom. Červená hranica nepozorovateľnej časti oblohy by vykonávala úplne opačný pohyb, teda smerom na sever. Na severnom póle teda stále vidno tú istú polovicu oblohy a ak majú objekty Slnečnej sústavy zápornú deklináciu, vôbec nevychádzajú, ak majú pozitívnu deklináciu, nezapadajú.
M31 dosahuje najnižšiu výšku nad obzorom presne na severe tak ako všetky ostatné cirkumpolárne objekty. V Banskej Bystrici je cirkumpolárna len severná polovica M31. Cirkumpolárny je naprílad aj Almach a Algol.
Všetky cirkumpolárne objekty sú mimoriadne vhodné na pozorovanie každú noc. To sa týka najmä premenných hviezd a tiež ak sa vyskytne vhodná supernova alebo kométa. V tejto oblasti oblohy sa nachádzajú aj mnohé významné dvojhviezdy ako Polárka AB alebo Mizar a Alcor, a taktiež objekty hlbokého vesmíru ako sú M51, M52, M81, M82, M102, M103 a bezpočet ostatných galaxií, guľových hviezdokôp a hmlovín.
Časť oblohy viditeľná každú noc
Je to časť oblohy medzi cirkumpolárnou časťou a teoretickou hnedou líniou, ktorá sa nachádza zhruba 20° nad ekliptikou. Objekty v tejto časti oblohy sú pozorovateľné každú noc, no nie nepretžite po celú noc. Čím bližšie presúvame pozorovacie miesto k rovníku, tým viac sa hnedá hranica približuje k ekliptike až s ňou napokon na rovníku úplne splynie, pretože na rovníku vychádzajú a zapadajú všetky objekty bez náklonu kolmo na horizont. Na zemskom rovníku vidíme v priebehu roka celú oblohu od pólu po pól a práve preto sa všetky najvýznamnejšie observatóriá budujú čo najbližšie k rovníku alebo, ešte lepšie, spolupracujú observatóriá na oboch pologuliach tak ako napríklad najväčšie európske observatóriá na Kanárskych ostrovoch a v Čile. Podobnou cestou sa vydali aj USA, ktoré budujú obrie 30m teleskopy na ideálnych miestach na severnej pologuli na Hawaiských ostrovoch a v Čile, čím dobehnú Európu, ktorá má momentálne vedúcu pozíciu čo sa týka optickej astronómie.
Theta Aql je pozorovatľná každú noc, no nie po celú noc. Aj napriek tomu, že The Aql má takmer rovnakú rektascenziu ako Slnko, vďaka rozdielnemu sklonu zemského tieňa ráno a večer, je viditeľná aj ráno pred východom Slnka aj večer po jeho západe. Čím viac sa potom Slnko presúva na východ, tým lepšie je The Aql pozorovateľná ráno a zároveň sa postupne stáva nepozorovateľnou na večernej oblohe. Na rovníku takáto výhoda vôbec neexistuje a The Aql by tam vyšla aj zapadla naraz zo Slnkom a na rovníku je teda jeden mesiac v roku nepozorovateľná.
V tejto časti oblohy sa nachádzajú niektoré významné súhvezdia letnej a jarnej oblohy ako napríklad Pastier, Sverná koruna, Herkules, Lýra, Šíp, Orol a Labuď, ktoré sú vďaka tomu pozorovateľné po celý rok. Takisto sa tu nachádza aj severný pól Galaxie, okolo ktorého je viditeľných najviac galaxií, napríklad kopa galaxií v súhviezdiach Vlasy Bereniky a Panna. Súradnice pólu Galaxie sú RA 12h 51m, Dek 27°08′ a nachádza sa blízko hviezdy 31 Com. Veľa významných premenných hviezd, akou je napríklad Chí Cyg, ktorá čoskoro dosiahne maximum, sa nachádza na tejto časti oblohy.
Časť oblohy viditeľná v priebehu roka
Táto časť oblohy sa nachádza medzi teoretickou líniou, ktorá beží zhruba 20° severne od ekliptiky a hranicou nevychádzajúcej časti oblohy. Objekty nachádzajúce sa v tejto časti oblohy sú z nášho územia pozorovateľné, no len v určitej časti roka a zhruba dva-tri mesiace v roku nie sú pozorovateľné vôbec.
Hviezda Naos je z Banskej Bystrice viditeľná len počas kulminácie tesne nad Južným obzorom. Táto hviezda je veľmi výnimočná, pretože je to najhorúcejšia hviezda triedy O, ktorú môžme pozorovať voľným okom a aj menším teleskopom vizuálne.
V tejto časti oblohy sa nachádza ekliptika a tým pádom aj planéty, Mesiac a Slnko. Nachádzajú sa v nej aj niektoré dôležité časti oblohy ako sú napríklad stred Galaxie preplnené objektami v súhvezdí Strelec zo súradnicami RA 17h 46m, Dek 29°00′, v ktorom sa nacházda aj supermasívna centrálna čierna diera našej Galaxie Sagittarius A, oblasť Orióna alebo najjužnejšie pozorovateľné súhvezdia ako sú Škorpión, Južná ryba, Sochár alebo Holubica. Tieto súhvezdia treba pozorovať počas kulminácie a čas na ich pozorovanie je veľmi obmedzený. Keďže sa tu nachádzajú všetky jesenné aj zimné súhvezdia, máme ich možnosť pozorovať dlhšie počas dlhších jesenných a zimných nocí.
Nevychádzajúca časť oblohy
Táto časť oblohy nie je nikdy z nášho územia pozorovateľná, pretože ju nepretržite zakrýva Zem.
Južná časť oblohy je však mimoriadne zaujímavá a nacházda sa na nej nepreberné množstvo dôležitých objektov ako sú Magellanove oblaky, čo sú vlastne satelitné galaxie našej Galaxie. Obzvlášť širšia oblasť okolo Južného Kríža je mimoriadne zaujímavá. Nachádzajú sa tu otvorené hviezdokopy, guľové hviezdokopy, a dokonca aj najbližšia hviezda Proxima Centauri. Na južnej oblohe je taktiež v širokom okolí južného pólu Galaxie zo súradnicami RA 0h 51m, Dek 28°08′ veľké množstvo galaxií. Napríklad otvorená hviezdokopa IC 2602 je južnou verziou Plejád.
Alternatívny slovenský index strán pre Atlas Arcturus pre 48°S
