Publikácia – Astronomický kalendár 2024

Aj tento rok vám prinášame Astronomický kalendár na rok 2024, v ktorom nájdete základné úkazy na oblohe. Takisto pripájame grafickú ročenku a elongácie planét a Mesiaca. Farby planét sú zhodné na všetkých grafoch. Tenká svetložltá čiara predstavuje priemer prstenca Saturna.

Tento astronomický kalendár čo najjednoduchším a najprehľadnejším spôsobom zobrazuje rôzne deje na našej oblohe. Zhruba 8480 na sekundu presných údajov graficky zobrazuje základné astronomické javy na oblohe pre Banskú Bystricu a matematický horizont v priebehu jedného roka a na jednej strane. Primárnym účelom kalendára je predpovedať pozorovacie podmienky a javy pre astronómov. Avšak, cyklus striedania dňa a noci má obrovský vplyv na biorytmus a denné svetlo je taktiež kľúčové pre širokú škálu aktivít. Práve preto nájde tento kalendár uplatnenie nielen na observatóriách ale aj v domácnosti. Navyše, ročný kalendár znázorňuje priebeh roka a ročných období omnoho lepšie a prirodzenejšie ako veľmi rozšírené kalendáre týždenné alebo mesačné. Astronomický kalendár je neprenosný a počíta sa vždy na určitú geografickú polohu, v rámci ktorej je úplne presný, no môže sa použiť aj zhruba do 20 km od miesta, pre ktoré bol vypočítaný. Pri väčších vzdialenostiach by už odchýlka bola výraznejšia. Os x predstavuje čas a na osi y je nanesený dátum. Os X zobrazuje stredoeurópsky čas SEČ (zimný čas) a letný stredoeurópsky čas LSEČ (letný čas). Náročne som použil popisné pomenovanie časov aby bol kalendár zrozumiteľný čo najširšej verejnosti a aj čitateľom, ktorí sa astronómiou ešte nezaoberali. V oficiálnej astronómii sa však používajú len pojmy SEČ a LSEČ. Kalendár je centrovaný na poludnie s nocou na ľavej a pravej strane, znovu, aby bol čo najzrozumiteľnejší širokej verejnosti. Čím je planéta bližšie k okrajom kalendára, tým lepšie je pozorovateľná.

Úkazy zobrazené v kalendári:

Deň – východ Slnka, kulminácia Slnka, západ Slnka, dĺžka dňa/dĺžka noci;

Pozn.: kulminácia Slnka nie je rovnou líniou z toho dôvodu, že Zem obieha Slnko po eliptickej dráhe, v zime najrýchlejšie/predbieha a v lete najpomalšie/zaostáva, no rotácia Zeme je z krátkodobého hľadiska konštantná.

Civilná noc – od západu po východ Slnka (horný okraj slnečného disku);

Astronomická noc – od konca večerného astronomického súmraku po začiatok ranného astronomického súmraku a len keď je Mesiac pod obzorom.Mesačný svit – Mesiac je nad obzorom. Mesačný svit vyzerá nepravidelne. Je to spôsobené rýchlo sa meniacou deklináciou Mesiaca v priebehu jedného obehu Mesiaca okolo Zeme. Priebeh deklinácie je iný pri každom obehu Mesiaca a preto je Mesačný svit tak ťažko predvídateľný. Mesačný svit má negatívny vplyv na pozorovanie nejasných objektov a sťažuje až znemožňuje astrofotografiu.

Súmrak

– Civilný súmrak nastáva keď je horný okraj Slnka od 0° do 6° pod matematickým horizontom. Von sa ešte dá chodiť bez umelého osvetlenia a ešte nevidno hviezdy. Venuša je viditeľná už pri západe Slnka, neskôr aj Jupiter, Merkúr a Mars blízko opozície. Zemský povrch vnímame ešte farebne.

– Nautický súmrak nastáva keď je horný okraj Slnka od 6° do 12° pod matematickým horizontom, zemský povrch je už takmer úplne čierny, vnímame ho len v odtieňoch šedej a von sa dá chodiť už len z umelým osvetlením. Teraz už vidno najjasnejšie hviezdy. Počas nautického (námorného) súmraku mohli námorníci začať navigovať podľa hviezd.

– Astronomický súmrak nastáva keď je horný okraj Slnka od 12° do 18° pod matematickým horizontom. Zemský povrch je už úplne čierny a obloha je už skoro úplne čierna. Najvyššie vrstvy atmosféry sú však ešte stále osvetlené slnečným svetlom, ktoré ešte stále znemožňuje dlhé expozície pri fotografovaní hmlovín a galaxií. Po skončení večerného astronomického súmraku a pred jeho ranným začiatkom už nastáva reálna astronomická noc s čiernou oblohou. Astronomická noc je výrazne negatívne ovplyvnená aj sebemenším svetelným znečistením. Za astronomickú noc sa považuje len bezmesačná noc.

Pozn.: deň, súmrak a noc sú počítané na matematický horizont Banskej Bystrice a prípadné pohoria na obzore nemajú nijaký vplyv na priebeh súmraku. Pre reálny východ a západ Slnka a Mesiaca pre ľubovoľné miesto a dátum použite stránku www.peakfinder.org, na ktorej vidíte obzor a reálny východ a západ Slnka a Mesiaca na ľubovoľnom mieste na Zemi;

Fázy Mesiaca – nachádzajú sa na pravej strane kalendára a sú počítané na sekundu presne a na letný čas;

Zatmenia Slnka a Mesiaca – Zatmenia Slnka sú znázornené čiernym diskom v modrom kruhu a zatmenia Mesiaca hnedým diskom. Kalendár zobrazuje len či úkaz nastane, nezobrazuje či úkaz je aj pozorovateľný z daného miesta a taktiež nezobrazuje typ zatmenia a polotieňové mesačné zatmenia.

Presný východ a západ Mesiaca – dajú sa odvodiť začiatku a konca mesačného svitu no len v prípade, že Mesiac výjde alebo zapadne počas astronomickej noci.

Približný východ a západ Mesiaca – Na osi y vpravo sú zobrazené fázy Mesiaca pomocou ktorých si dokážeme vypočítať veľmi približnú dobu východu, kulminácie a západu Mesiaca. Mesiac v nove vychádza, kulminuje a zapadá spolu zo Slnkom. Ak Mesiac v čase novu prejde presne popred Slnko, nastáva zatmenie Slnka, buď prstencové alebo úplné. V prvej štvrti Mesiac zaostáva 6 hodín za Slnkom a keď Slnko zapadá, Mesiac kulminuje. V splne zaostáva 12 hodín a Mesiac je približne na opačnej strane oblohy ako Slnko, takže keď Slnko zapadá, Mesiac vychádza. Keď je Mesiac presne na opačnej strane oblohy, nastáva úplné zatmenie Mesiaca. V poslednej štvrti Mesiac zaostáva za Slnkom 18 hodín a takisto sa dá povedať, že ho predbieha o 6 hodín. Mesiac v poslednej štvrti vychádza priemerne 6 hodín pred východom Slnka.

Pozn.: Vzhľadom nato, že deklinácia (výška nad nebeským rovníkom) Mesiaca sa mení veľmi výrazne v rozmedzí ±28.7°, takto vypočítané údaje sú veľmi približné. Deklinácia Mesiaca má výrazný vplyv na čas jeho východu a západu. Pomocou tohto kalendára sa však dá vypočítať presná kulminácia Mesiaca v jednotlivých fázach v prípade, že časové údaje kulminácie Mesiaca odvodzujeme jedine od kulminácie Slnka a nie od jeho východu a západu. Na kulmináciu Slnka a Mesiaca nemá na Slovensku vplyv zemepisná poloha ani výška obzoru.

Východ a západ Merkúra a Venuše – tieto planéty sa pozorujú len po západe alebo pred východom Slnka. Venuša je taká jasná, že sa dá pozorovať aj cez deň. Kulminácia týchto planét sa v tomto kalendári neuvádza a v prípade potreby sa dá presne odvodiť z rodielu času západu a východu danej planéty. Ak sa Merkúr a Venuša na kalendári pretnú, znamená to, že sú v konjunkcii a teda na oblohe veľmi blízko pri sebe. Pretnutie Merkúra alebo Venuše z ostatnými planétami neoznačuje konjunkciu. Pri ostatných planétach sa uvádza iný úkaz, kulminácia na oblohe. Merkúr a Venuša sú najlepšie pozorovateľné počas východnej elongácie (večer) a západnej elongácie (ráno) kedy sú planéty na oblohe najďalej od Slnka. Po východnej elongácii nasleduje dolná konjunkcia, kedy je planéta medzi Slnkom a Zemou a zapadá/vychádza spolu zo Slnkom. Potom prejde z večernej na rannú oblohu. Po západnej elongácii nasleduje horná konjunkcia, kedy sa planéta nachádza za Slnkom a vychádza/zapadá spolu zo Slnkom. Po nej sa planéta vráti na večernú oblohu.

Kulminácia Marsu, Jupitera, Saturna, Urána a Neptúna – tieto planéty sa najlepšie pozorujú v čase kulminácie na oblohe. Preto je v tomto kalendári zobrazený len čas kulminácie. Čas východu a západu sa dá približne odvodiť od času kulminácie danej planéty. Čas východu je zhruba 6 hodín pred kulmináciou a čas západu je zhruba 6 hodín po kulminácii planéty. Tento čas je veľmi výrazne ovplyvnený deklináciou planéty na oblohe. Tieto planéty sa pri nevhodných pozorovacích podmienkach po východe a pred západom planéty nepozorujú, lebo ich pozorovanie vyžaduje veľké zväčšenie a čo najlepšie pozorovacie podmienky, ktoré sú len počas kulminácie. Ak sa tieto planéty na kalendári prekrížia, znamená to konjunkciu. Cez deň sa z týchto planét dá pozorovať len Jupiter. Keď planéta pretne líniu kulminácie Slnka, nachádza sa v konjunkcii zo Slnkom a je nepozorovateľná pretože sa z pohľadu zo Zeme nachádza za Slnkom. Keď planéta kulminuje v strede noci (kulminácia Slnka +12h), nachádza sa na spojnici Slnko – Zem – planéta a je tým pádom najbližšie pri Zemi.

Kalendár – na pravej strane medzi pravou osou y a fázami Mesiaca sa nachádza kalendár. Pondelok až Sobota sú zobrazené čiernou čiarkou a nedeľa je zobrazená červenou čiarkou.

Ročné obdobia – nachádzajú sa na ľavej strane kalendára.

Jar – zelená farba,

Leto – žltá farba,

Jeseň – hnedá farba,

Zima – modrá farba.

Jarná rovnodennosť – koniec zimy a začiatok jari,

Letný slnovrat – koniec jari a začiatok leta (najdlhší deň),

Jesenná rovnodennosť – koniec leta a začiatok jesene,

Zimný slnovrat – koniec jesene a začiatok zimy (najkratší deň).

Hlavné meteorické roje – sú očíslované prázdnymi číslicami v lište z ročnými obdobiami. 1 – Kvadrantidy, 2 – Lyridy, 3 – Eta Akvaridy, 4 – Perzeidy, 5 – Orionidy, 6 – Leonidy, 7 – Geminidy.

Mriežka kalendára – zvislé čiary predstavujú hodiny, vodorovné čiary prestavujú desiatky dní. Prvá hrubá čiara na začiatku každého mesiaca predstavuje vždy polnoc/začiatok 1. kalendárneho dňa v mesiaci, druhá čiara polnoc/začiatok 11. kalendárneho dňa mesiaca a tretia čiara polnoc/začiatok 21. kalendárneho dňa daného mesiaca. Horný hrubý čierny rám kalendára predstavuje polnoc/začiatok 1. januára daného roku a dolný hrubý čierny rám kalendára predstavuje polnoc/začiatok 1. januára nasledujúceho roku a koniec 31. decembra aktuálneho roku.

Konštrukcia držiaka na kalendár

Kalendár by mal byť vytlačený na hladký tvrdý papier (160-200g/m²) minimálneho rozmeru A3 alebo A4 a zalaminovaný. Držiak by mal byť zhotovený tak aby sa kalendár dal do neho od vrchu zasúvať a každý rok vymieňať. Držiak by sa mal dať zavesiť na stenu. Pre lepšiu viditeľnosť je možné po stranách kalendára vyrobiť mechanizmus, po ktorom sa bude manuálne posúvať tenká vodorovná línia z elastického materiálu predstavujúca jeden deň. Kalendár možno prichytiť na kovovú plochu neodýmiovými magnetmi a na dva ďaľšie magnety môžeme pripevniť šnúrku, ktorú budeme posúvať.

Dodatky ku kalendáru

Nie všetky dôležité údaje sa dajú zobraziť na jednej strane astronomického kalendára. Ostatné údaje o telesách Slnečnej sústavy viditeľných na oblohe sú zobrazené v dodatkoch. Kalendár a všetky tieto dodatky spolu tvoria grafickú ročenku. Kalendár aj dodatky v ideálnom prípade vytlačte na formát A3 a zalaminujte alebo ich vytlačte na formát A4 a vložte ich do euro obalu.

Súvisiace články

Posledné vývojové štádiá Betelgeuze

Diablova kométa 12P/Pons-Brooks

Výbuch novy T CrB

Pridaj komentár Zrušiť odpoveď