Čo sme sa o mimozemskom živote dozvedeli v roku 2020

Čo sme sa o mimozemskom živote dozvedeli v roku 2020

Rok 2020 síce nepriniesol žiadny objav „zelených mužíčkov“ avšak  v rámci hľadania mimozemského života sme urobili obrovský pokrok. Od organických molekúl objavených v našej Slnečnej sústave až po záhadné rádiové signály z hlbokého vesmíru.

V oblakoch Venuše by mohol existovať mimozemský život:

Venuspioneeruv

V septembri 2020 sa planéta Venuša stala terčom záujmu ľudí celého sveta. Vedci totiž v oblakoch planéty objavili molekuly fosfínu. Na Zemi fosfín (tvorí ho jeden atóm fosforu a tri atómy vodíka) vzniká činnosťou baktérií, ktoré nedýchajú kyslík a je považovaný za biosignatúru. Fosfín ale vzniká aj ľudskou činnosťou. Vedci sú názoru, že fosfín v atmosfére Venuše bol vytvorený prirodzeným spôsobom, ale zároveň vedci hovoria, že neexistuje žiadny dôvod alebo v súčasnosti známy jav, ktorý by ho do atmosféry Venuše dodával. Procesy, ktoré formujú spaľujúci povrch Venuše a jej atmosféru, sú do značnej miery záhadou a jedna stopa po nevysvetliteľnej molekule bohužiaľ nestačí na potvrdenie existencie mimozemského života. Na vyriešenie tohto chemického rébusu je potrebné významné štúdium planéty. Tak či onak, šanca, že fosfín na Venuši bol vytvorený činnosťou živých organizmov tu je.

Našu galaxiu by mohlo obývať 36 mimozemských civilizácií:

civiliz_exoplan

Koľko inteligentných mimozemských civilizácií číha medzi miliardami hviezd v Mliečnej ceste? Podľa štúdie zverejnenej 15. júna v The Astrophysical Journal je odpoveď: 36. Ako však vedci dospeli k uvedenému číslu? Vedci k danému číslu dospeli dôsledným štúdiom tzv. Drakeovej rovnice, ktorá je nazvaná podľa jej autora Franka Drakea, ktorý ju publikoval v roku 1961. Rovnica sa pokúša matematicky odhadnúť počet civilizácií v Galaxii na základe premenných ako je priemerná rýchlosť vzniku hviezd, percento hviezd tvoriacich planét, percento planét vhodných hostiť život a podobne. Väčšina premenných nie je dodnes celkom presne známa, ale autori štúdie sa ich pokúsili vyriešiť pomocou najaktuálnejších informácií o formovaní hviezd a exoplanét. Na základe modelovania tak dospeli k číslo 36 planét, ktoré by mohli hostiť inteligentný život podobný tomu na Zemi. Ak by však aj mali výpočty pravdu, stretnúť sa s inteligentným galaktickým susedom bude pomerne ťažké. Ak predpokladáme, že tieto civilizácie sú v Galaxii rozložené rovnomerne, tak najbližšia k Zemi je vo vzdialenosti 17 000 svetelných rokov.

Zem viditeľná z 1000 hviezd:

earth

Nájdu nás skôr ako mi nájdeme ich? Táto otázka motivovala vedcov k výpočtu počtu mimozemských hviezdnych systémov, ktoré majú priamu viditeľnosť na Zem – a preto by nás mohli práve teraz sledovať. Tím vypočítal, že približne 1 000 hviezdnych systémov v okruhu asi 300 svetelných rokov od Zeme môže reálne vidieť našu planétu, keď prechádza medzi ich polohou a našim Slnkom. Potenciálny obyvatelia týchto svetov by tak mohli vidieť Zem tranzitovať popred slnečný disk. Navyše, ak by mali títo mimozemskí astronómovia podobnú technológiu ako je tá naša, mohli by dokonca zistiť stopy metánu a kyslíka v zemskej atmosfére, čo by boli potenciálne známky života.

Mimozemšťania nie sú zodpovedný za FRB:

frbs

Rýchle rádiové záblesky (FRB) sú milisekundové rádiové impulzy, ktoré blýskajú tisíckrát denne. Ešte donedávna nikto netušil o čo sa jedná. Môžu to byť mimozemské kozmické lode, ktoré svojimi motormi pulzujú počas relativistických rýchlostí? Avšak v roku 2020 astronómovia prvý krát vystopovali FRB a priradili ho k známemu zdroju, objektu v Mliečnej dráhe. Ukázalo sa, že zdrojom bol magnetar, rýchlo rotujúci magnetický pozostatok hviezdy. Možno nie všetky FRB vo vesmíre pochádzajú z magnetarov (mimozemšťania stále ste v hre!), ale tento objav aspoň nateraz vyriešil desaťročnú záhadu vesmíru.

Bieli trpaslíci môžu byť mimozemské “pevnosti”:

white_dwarfs

Bieli trpaslíci sú kompaktné hviezdne gule plné horúceho a žiariaceho plynu, ktoré zostali po tom, čo niektoré hviezdy zomreli. Asi o 4 miliardy rokov sa Slnko zmení na červeného obra, výrazne sa nafúkne a potom sa zrúti do malého, tlejúceho bieleho trpaslíka. Tomuto hviezdnemu osudu sa nedá vyhnúť. Možno by sa však dal nájsť spôsob, ako využiť tlmené svetlo našej mŕtvej hviezdy a pokračovať v civilizácii pri našej hviezde. Vedci tvrdia, že bieli trpaslíci boli pri hľadaní mimozemskej inteligencie (SETI) do veľkej miery ignorovaní, pretože je nepravdepodobné, že by mŕtva hviezda hostila prosperujúcu civilizáciu. Ale bieli trpaslíci mávajú na svojich orbitách aj planéty. Veľmi vyspelá civilizácia by mohla byť schopná prinútiť ich malé slnko, aby pre nich fungovalo, dokonca aj po smrti. Treba si uvedomiť, že biely trpaslík svieti konštantne a dlhý čas. Astronómovia by preto nemali vynechávať bielych trpaslíkov pri hľadaní iných civilizácií.

Mimozemšťania možno nedýchajú kyslík:

jupiter

Ďalším podceňovaným cieľom pri hľadaní mimozemského života sú planéty bez kyslíka. Aj keď sa už dlho predpokladalo, že mimozemský život potrebuje na dýchanie vzduch, štúdia zverejnená v časopise  Nature Astronomy tvrdí, že možno „vzduch“ a „kyslík“ nie sú vždy to isté. Vodík a hélium sú oveľa bežnejšie prvky v našom vesmíre (atmosféra Jupitera je napríklad 90% vodíka), tak čo keby sa vyvinul mimozemský druh, ktorý by namiesto kyslíka dýchal niečo iné? Štúdia ukázala, že to možné je. Autori štúdie vystavili baktérie E.coli dvom rôznym „atmosférám“ vytvoreným vo vnútri skúmaviek. Jedna sada skúmaviek bol čistý vodík, druhá čisté hélium. Zistili, že baktérie boli schopné prežiť za oboch podmienok, aj keď ich rast bol spomalený. Tento experiment tak otvoril možnosť pre oveľa širšie spektrum biotopov pre život v rôznych obývateľných svetoch.

Mimozemšťania (pravdepodobne) nepostavili Oumuamua:

oumuamua

Čudný asteroid v tvare cigarety s názvom „Oumuamua“ zmiatol vedcov od chvíle, keď bol v našej Slnečnej sústave prvýkrát zachytený (október 2017). Objekt sa pohyboval príliš rýchlo, aby vznikol v našej Slnečnej sústave, a zdalo sa, že zrýchľuje úplne bezdôvodne. Niektorí astronómovia uviedli, že by mohlo ísť o mimozemskú kozmickú loď poháňanú tenkou papierovou plachtou. Táto teória sa stretla s pretrvávajúcim skepticizmom, a to vďaka niekoľkým štúdiám, ktoré popisujú potenciálny prírodný pôvod objektu. Jedna z hlavných teórií: „Oumuamua je „ľadovec “, v podstate obrovský kus vodného ľadu, ktorý sa vzdialil od svojej hviezdy a dostal sa do ľadového srdca obrovského molekulárneho mraku. Po opustení jadra oblaku bol vystavený žiareniu a formovaný do podlhovastého tvaru. Akonáhle vstúpil do našej Slnečnej sústavy, začal sa ľadovec vyparovať a spôsobil zrýchlenie objektu bez zanechania viditeľnej stopy plynu. Je to síce lákavá teória, ktorá vysvetľuje mnohé zo správania sa ‘Oumuamua’; avšak je to naozaj tak?

Najsľubnejšie štyri svety:

mars

Tak sa zdá, že v našej Slnečnej sústave máme potenciálne štyri svety, na ktorých by mohol existovať život. Najpravdepodobnejším nositeľom mimozemského života v našej sústave je planéta Mars. Začiatkom roka 2020 bolo pod južnou polárnou ľadovou čiapočkou zistené veľké jazero kvapalnej vody. To by mohlo vytvoriť podmienky pre prežitie a aj prosperitu mikroorganizmov. Ďalšími tromi kandidátmi sú všetky veľké mesiace: Jupiterov mesiac Europa a Saturnove mesiace Enceladus a Titan. Rovnako ako Mars, aj Európa obsahuje veľké zásoby vody; povrch Europy je jedna obrovská ľadová kryha, ktorá skrýva globálny oceán hlboký viac ako 100 kilometrov. Enceladus je tiež ľadový svet, ktorý obsahuje tekutú vodu hlboko pod svojím povrchom, navyše boli pozorované mohutné gejzíry rozprašujúce vodu, prach a organické molekuly z mesiaca Enceladus do jeho okolia. Titan je zatiaľ jediný mesiac v Slnečnej sústave s ohromnou atmosférou, ktorá je bohatá na dusík – dôležitý stavebný prvok bielkovín vo všetkých známych formách života.

Lov mimozemšťanov sa stal o niečo ťažším:

arecibo

V pondelok 10. augusta 2020 praskol kábel hlavného zberača Arecibo Observatory, ktorý patril medzi najväčšie rádioteleskopy s jedinou parabolou na svete. Arecibo ostalo vážne poškodené. V utorok 1. decembra 2020 sa ikonický rádioteleskop v observatóriu Arecibo v Portoriku zrútil. Tento tragický kolaps ukončil 57-ročnú činnosť observatória pátrajúceho po známkach mimozemského života. V roku 1974 vyslal rádioteleskop ku hviezdam dnes známe „Arecibovo posolstvo“, ktoré deklarovalo technické schopnosti ľudstva pre mimozemské civilizácie, ktoré by ho mohli potenciálne zachytiť. Doteraz neprišla žiadna odpoveď – ale táto správa k hviezdam inšpirovala film „Kontakt“ z roku 1997, v ktorom hlavnú rolu hrá teleskop Arecibo. Strata ďalekohľadu zanecháva v projekte SETI obrovskú medzeru, ktorú nebude možné len tak ľahko nahradiť.

Zdroj: Space.com

One thought on “Čo sme sa o mimozemskom živote dozvedeli v roku 2020

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *