V súčasnosti sa naša Slnečná sústava zdá byť pomerne pokojná a „uprataná“. Rozdelenie telies v nej je pomerne vyvážené, malé kamenné telesá sa nachádzajú v blízkosti Slnka a veľký plynný obri v jej vzdialenejších častiach.
Všetky planéty Slnečnej sústavy si v súčasnosti udržujú svoje obežné dráhy v takmer nezmenenej podobe už dlhý čas. História Slnečnej sústavy však ukazuje, že jej minulosť bola poriadne divoká. Obrie planéty migrovali nie len smerom od Slnka ale aj smerom k nemu. Svojim pohybom ovplyvňovali dráhy ostatných telies v medziplanetárnom priestore a niektoré z malých telies boli vyvrhované široko ďaleko od pôvodných miest. Poodhaliť tajomstvo histórie Slnečnej sústavy nám umožňujú stopy nachádzajúce sa v oblasti hlavného pásma asteroidov.
Milióny malých telies, ktoré krúžia okolo Slnka v priestore medzi dráhami planéty Mars a Jupiter nazývame hlavným pásmom asteroidov. Doteraz sa na tento priestor pozeralo ako na materiál, ktorý slúžil na formovanie planéty, ktorá sa však nesformovala vďaka rušivému gravitačnému poľu planéty Jupiter. Zloženie týchto telies je veľmi rôznorodé. Od suchých objektov až po objekty s vyšším obsahom vody, čo samozrejme túto myšlienku podporovalo.
Avšak v poslednom čase sa zistilo, že súčasní obyvatelia hlavného pásma asteroidov tu nemajú svoj trvalý pobyt od počiatku Slnečnej sústavy. V ranných fázach Slnečnej sústavy obrie planéty výrazne migrovali a to do vnútorných a aj vonkajších častí Slnečnej sústavy. Jupiter sa mohol priblížiť až do vzdialenosti, kde v súčasnosti obieha planéta Mars. Počas tohto procesu takmer úplne vymietol všetky telesá nachádzajúce sa v oblasti dnešného pásma asteroidov. Zostalo tu tak sotva 10 % pôvodného počtu asteroidov.
V priebehu procesov migrácie zamiešali planéty celý obsah Slnečnej sústavy. Do oblastí hlavného pásma asteroidov sa tak následne dostali telesá z priestoru medzi dráhou Merkúra a Slnkom ako aj z oblastí ďaleko za dráhou Neptúnu. Na základe údajov získaných z prehliadky oblohy nazvanej Sloan Digital Sky Survey (SDSS) preskúmala Francesca DeMeo a jej spolupracovník Benoit Carry z Parížskej univerzity zloženie niekoľko tisíc asteroidov vo vnútri hlavného pásma. Na základe získaných údajov tak zistili, že oblasť asteroidov je oveľa rozmanitejšia ako sa doteraz usudzovalo.
Tento objav má veľmi dôležitý význam i pre pochopenie vývoja našej Zeme. Astronómovia predpokladajú, že dopady asteroidov dopravili na Zem väčšinu vody nachádzajúcu sa v súčasných oceánoch. Práve premiešanie telies spôsobené migráciou planét v rannej Slnečnej sústave mohlo mať zásadný vplyv pre nasmerovanie týchto asteroidov na kolízne dráhy so Zemou.
CfA
