Nový objav poskytuje dôkaz, že kamenné planéty môžu byť oveľa bežnejšie ako plynní obri.
Za využitia relatívne novej techniky na hľadanie planét, ktorá dokáže zaznamenať planéty o veľkosti jednej desatiny hmotnosti Zeme, výskumníci objavili potenciálne kamenné a zľadovatené teleso, ktoré by mohlo byť najmenšou planétou doposiaľ objavenou mimo našej Slnečnej sústavy.
Objav nasvedčuje, že technika gravitačných mikrošošoviek by mohla byť výnimočnou technológiou na hľadanie vzdialených planét s vlastnosťami, ktoré by mohli podporovať život.
„Tento dôležitý výskum, čiastočne financovaný NASA, nám poskytuje príležitosť hľadať planéty ktoré by mohli mať podmienky vhodné na tvorbu života,“ povedal Zlatan Tsvetanov, vedec programu hľadania terrestriálnych planét pracujúcim v centrále NASA vo Washingtone. „Výsledky úspešne demonštrujú silu gravitačných mikrošošoviek, v súčasnosti jedinou pozemskou technikou s takou citlivosťou, ktorá je schopná detegovať planéty veľkosti Zeme na orbitách podobných zemskej a poskytnúť nám dôležitú informáciu o všadeprítomnosti malých planét.“
Táto planéta z označením OGLE-2005-BLG-390Lb nachádzajúca sa vo vzdialenosti viac ako 20 tis. svetelných rokov v súhvezdí Strelec a blízko centra Galaxie má hmotnosť cca päť a pol násobne väčšiu ako Zem.
Táto planéta obieha červeného trpaslíka o hmotnosti 1/5 Slnka a jej orbita je trikrát vzdialenejšia od jej materskej hviezdy ako tá zemská. Novoobjavená planéta je zmrznutá – teplota na jej povrchu sa odhaduje na -220 stupňov Celzia. Hoci astronómovia pochybujú, že toto chladné teleso by mohlo podporovať život, výskumníci veria, že gravitačné mikrošošovky prinesú možnosti na pozorovanie iných kamenných planét v zónach života pri hviezdach kde teploty sú perfektné na udržiavanie kvapalnej vody a splodenie života.
Čo je gravitačná mikrošošovka?
Technika gravitačných mikrošošoviek je založená na koncepte ktorý ako prvý navrhol Albert Einstein na začiatku 20.storočia. Keď astronómovia pozorujú hviezdu, svetelné vlny obyčajne prídu priamo od hviezdy do teleskopu. Ale, ak iná hviezda vstúpy presne medzi, a aj napriek tomu, že je medzi nimi veľká vzdialenosť, gravitácia bližšieho objektu pôsobí ako šošovka a zväčšuje prichádzajúce svetlo.
Teleskopy nedokážu rozlíšiť detaily zosilneného obrazu (pretože je silne zdeformovaný)*, ale vedia zaznamenať vrchol intenzity svetla, a keď je pri bližšej hviezde aj planéta, tak táto pridá jeden malý extra vrchol v intenzite alebo urobí jej vlastný.
Astronómovia vedia použiť tieto javy a určiť aká veľká a ako vzdialená táto planéta od jej materskej hviezdy je. Pomocou tejto metódy je 50 krát pravdepodobnejšie objaviť planétu dvakrát hmotnejšiu ako Jupiter než planéty bližšie hmotnosti Zeme. Už aj relatívne maličké teleso môže vydať vysoký svetelný signál ak je konštelácia výborná.
Pretože toto je iba tretia planéta, ktorú vedci objavili pomocou technológie gravitačných mikrošošoviek a už ide o kamennú planétu. Vedci veria že je pravdepodobné, že kamenné planéty sú ešte bežnejšie ako plynní obri. Táto predpoveď by súhlasila z jedným z modelov formácie planetárnych systémov, akrécia jadra, ktorý naznačuje, že malé „neuspelé“ Jupitery by mohli byť oveľa bežnejšie ako plynní obri. (Aj plynní obri majú veľké kamenné jadro okolo ktorého sa gravitačným pôsobením sústredilo pri tvorbe planét obrovské množstvo plynu z protoplanetárneho disku).*
* Poznámka prekladateľa.
