Astronómovia objavili dôkaz, že silné vzplanutia gamma žiarenia, jedny z najkatastrofickejších prírodných explózií, sa odohrali v našej Galaxii len pred niekoľko tisíc rokmi.
Len vo vzdialenosti 35 tis. svetelných rokov sa nachádza W49B, pozostatok supernovy zanechaný po kataklizmickej explózii. Nové dôkazy zamerané na objasnenie pôvodu vzplanutia gamma žiarenia tohto pozostatku supernovy boli objavené pomocou údajov z vesmírneho gamma observatória Chandra skombinovaných z infračervenými pozorovaniami z palomarského 5m teleskopu v južnej Kalifornii (na obrázku)*.
Tento objav je vzrušujúci z dvoch dôvodov. Je to po prvý krát čo bol objavený pozostatok po supernove pomocou vzplanutia gamma žiarenia tak blízko Zemi. Taktiež sa zdá, že tento pozostatok sa správa ako špeciálny typ čiernej diery nazývaný „kolapsar“, ktorý bol prvýkrát predpovedaný teoretikmi pred viac ako desiatimi rokmi.
„Najbližšie známe vzplanutie gamma žiarenia sa odohralo vo vzdialenosti niekoľkých miliónov svetelných rokov (väčšina sa odohráva vo vzdialenostiach niekoľkých miliárd svetelných rokov). Detekcia vzplanutia v našej Galaxii by preto bola velmi prelomová.“ Povedal William Reach z California Institute of Technology.
W49B má tvar suda a je obkolesená jasným infračerveným závojom. „Ale jednou z najzvláštnejších vlastností je intenzívne RTG žiarenie produkované koncentráciou iónov železa a niklu pozdĺž osi tohto suda. Toto robí z neho „najhorúcejšieho kandidáta na pozostatok po vzplanutí gamma žiarenia v ktorom má prsty aj kolapsar.“ Stanovisko Johnathana Keohanea z NASA Jet Propulsion Laboratory v Pasadene.
Pri tradičnom výbuchu supernovy sú odvrhnuté iba vonkajšie časti hviezdy. Ale v prípade kolapsaru sú pozdĺž výtryskov horúceho plynu vymrštené aj železo a nikel zo stredu hviezdy.W49B javí znaky kolapsaru.
Po viac ako desaťročie astronómovia predvídali, že vzplanutia gamma žiarenia sú produkované pri kolapse masívnej hviezdy, pri ktorom vznikne čierna diera – kolapsar. Disk superhorúceho plynu rotuje obrovskou rýchlosťou okolo čiernej diery, ktorá ťahá dovnútra väčšinu plynu. Ale nejaký plyn je tiež vyvrhnutý von opačným smerom blízko rýchlosti svetla. Pozorovatel, ktorý by sa postavil do cesty týmto paprskom by bol oslepený vzplanutím gamma žiarenia, ktorého sila by predstavovala silu 10 000 biliónov Sĺnk.
Ešte pred objavením W49B existoval problém s teóriou kolapsarov. Masívne hviezdy, ktoré by boli schopné vytvoriť kolapsar, sa zvyčajne formujú z hustých plynovoprachových oblakov. Ale zdá sa že výbuchy nastávajú v miestach s malou hustotou prachu a plynu.
Keohane a jeho kolegovia veria, že hmlovina W49B môže pomôcť vyriešiť tento problém. Infračervená snímka odhaľuje štyry prstence horúceho plynu, ktorý bol ako keby odhodený od hviezdy niekoľko sto tisíc rokov pred explóziou. Horúci vietor prúdiaci z hviezdy tlačí tieto prstence ešte ďalej. V čase výbuchu má už hviezda svoje okolie vyčistené.
„Táto hviezda vyzerá tak ako keby vybuchla vo vnútri bubliny, ktorú vytvorila. Teda si vykopala svoj vlastný hrob.“
Zdroj: NASA
