Medzinárodný tím astronómov pomocou ďalekohľadov ESO/VLT identifikoval a študoval najstaršieho známeho dvojníka Slnka.
Hviezda s označením HIP 102152 sa nachádza vo vzdialenosti 250 svetelných rokov a Slnku sa podobá ako žiadna iná hviezda. Jediným rozdielom je to, že je približne o 4 miliardy rokov staršia ako naše Slnko. Jej vek nám tak poskytuje unikátnu možnosť už dnes študovať správanie Slnka v neskoršom veku. Pozorovania medzinárodného tímu pod vedením brazílskych astronómov poskytli prvý priamy dôkaz o spojitosti medzi vekom hviezdy a obsahom lítia. Podľa pozorovaní sa zdá, že okolo hviezdy by mohli existovať kamenné planéty.
Slnko pozorujú ľudia iba 400 rokov, čo je veľmi krátka doba v porovnaní s jeho vekom (cca 4 miliardy rokov). Skúmať minulosť a budúci vývoj Slnka je veľmi ťažkou úlohou. V súčasnosti však môžeme pomocou pozorovaní vzácnych hviezd, ktoré sú takmer identické s našim Slnkom, študovať odlišné fázy života hviezdy, nakoľko aj tieto hviezdy sa nachádzajú v rôznych vývojových štádiách. Členovia tímu skúmali dvojicu hviezd, ktoré sú mimoriadne podobné Slnku. O jednej z nich, hviezda 18 Sco, predpokladali, že je mladšia ako Slnko a druhá, HIP 102152, mala byť naopak staršia. K výskumu astronómovia použili spektrograf UVES pripojený k ďalekohľadu ESO/VLT na observatóriu Paranal v Chile. Starostlivé rozloženie svetla hviezd na základné zložky umožňuje s vysokou presnosťou zistiť chemické zloženie a tiež aj iné vlastnosti hviezd. Takto sa podarilo dokázať, že hviezda HIP 102152 v súhvezdí Kozorožec je doposiaľ najstarším známym dvojníkom Slnka. Jej vek sa odhaduje na 8,2 miliardy rokov, čo je v porovnaní s naším Slnkom takmer dvojnásobok. Tiež sa potvrdilo, že hviezda 18 Sco je stará len okolo 2,9 miliardy rokov.
Štúdiom staršieho dvojníka Slnka môžu vedci odhaliť, čo sa stane so Slnkom až dospeje do tejto fázy vývoja. Vedcom sa už na základe uskutočnených pozorovaní podaril prvý významný objav a to, či vzhľadom na pozorovania má naše Slnko neobvykle nízky obsah lítia. Lítium je prvok, ktorý je v periodickej tabuľke prvkov na treťom mieste a vznikal pri veľkom tresku spoločne s vodíkom a héliom. Astronómovia sa už roky zaoberajú otázkou, prečo niektoré z hviezd majú zdanlivo vyšší obsah lítia a iné nie. Až nedávnym pozorovaním hviezdy HIP 102152 sa podaril významný krok k rozlúšteniu tejto záhady. Vedci totiž odhalili vzájomnú koreláciu medzi vekom hviezd slnečného typu a obsahom lítia.
Naše Slnko dnes obsahuje približne 1 % lítia v porovnaní s hmotou z ktorej sa sformovalo. Pozorovaní mladších slnečných dvojníkov sa podarilo potvrdiť, že obsahujú omnoho väčšie množstvo lítia, avšak korelácia medzi vekom takejto hviezdy a obsahom lítia sa nedala potvrdiť. Pri pozorovaní hviezdy HIP 102152 sa zistilo, že obsahuje veľmi málo lítia. Po prvýkrát sa tak podarilo dokázať, že starší dvojníci Slnka obsahujú menej lítia ako Slnko alebo ešte mladšie podobné hviezdy. Ukazuje sa tak, že hviezdy počas svojho života nejakým spôsobom likvidujú lítium a že súčasný obsah lítia v našom Slnku je v tomto veku normálny. Posledným zistením bolo zloženie samotnej hviezdy HIP 102152, ktoré je síce podobné Slnku ale je neobvyklé pri hviezdach podobného typu. Slnko ako aj pozorovaná hviezda vykazujú deficit prvkov, ktoré sa vyskytujú najmä v meteoroidoch a planétach. Ide teda o jasný náznak toho, že okolo hviezdy HIP 102152 by mohli obiehať kamenné planéty.
Zdroj: ESO Press
