Najstarší dvojník Slnka
Medzinárodný tím astronómov pomocou ďalekohľadov ESO/VLT identifikoval a študoval najstaršieho známeho dvojníka Slnka.
Novinky zo sveta astronómie
Orionidy: Jesenný ohnivý dážď z Halleyovej kométy
Kométa C/2025 A6 (Lemmon)
Zlé aj dobré správy: Hyceánske svety zrejme neexistujú, no voda na Zemi nie je výnimočná
Vysvetľuje multiverzum podstatu vesmíru?
Sú vo vesmíre inteligentné civilizácie? Nová štúdia prináša skeptickejší pohľad
Jesenná rovnodennosť – od astronómie k mytológii
Zákryt Venuše Mesiacom – 19. september 2025
Krvavý Mesiac nad Slovenskom: úplné zatmenie Mesiaca 7. septembra 2025
Alfa Aurigidy: Tajomný roj z hlbín slnečnej sústavy
Pozorovanie – Letná východná elongácia Merkúra
Medzinárodný tím astronómov pomocou ďalekohľadov ESO/VLT identifikoval a študoval najstaršieho známeho dvojníka Slnka.
Astronómovia získali doposiaľ najdetailnejší snímok povrchu cudzej hviezdy. Snímkovanou hviezdou bola hviezda Antares zo súhvezdia Škorpión. Antares je jasnou hviezdou, ktorá má výrazne červenú farbu.
Pomocou unikátneho VLT ďalekohľadu bol medzinárodným tímom objavený hnedý trpaslík obiehajúci okolo 24. Slnku najbližšej hviezde.
Rontgenový satelit CHANDRA zachytil vzdialené galaxie v ktorých dochádza k intenzívnej tvorbe hviezd. Príčinou tejto intenzívnej hviezdotvorby sú vzájomné zrážky galaxií v ranných etapách vývoja
Rontgenové observatórium ESA XMM-Newton pozorovalo rozsiahle oblaky extrémne horúceho plynu obiehajúceho okolo neurónových hviezd.
Spitzerov vesmírny ďalekohľad detegoval prachový (kometárny?) disk okolo bieleho trpaslíka Giese G29-38. Hviezda termonukleárne zomrela pred 500 miliónmi rokov.
Tím astronómov Neal Evans z texaskej univerzity využil služby Spitzerovho ďalekohľadu, aby dokázal, že sa hnedý trpaslíci formujú rovnako ako normálne hviezdy. Tvorba hnedých trpaslíkov
13 miliárd rokov stará planéta obieha okolo sústavy héliového bieleho trpaslíka a milisekundového pulzaru B1620-26.
Astronómov zaoberajúcich sa vznikom a vývojom vesmíru najviac trápi otázka, či boli skôr galaxie alebo hviezd. Problém je to veľmi zaujímavý. Astronómovia dúfajú, že sa
Posledné pozorovania hviezdy V374 Pegasi naznačujú, že zmeny magnetického poľa hviezd môžu ovplyvňovať klimatické zmeny na planétach.