Zimný slnovrat predstavuje okamih, keď Slnko dosiahne na svojej pomyselnej oblohe najjužnejší bod a jeho poludňajšia výška je najnižšia z celého roka.
V roku 2025 nastane zimný slnovrat 21. decembra o 10:04 nášho stredoeurópskeho času. Týmto okamihom sa astronomická jeseň končí a začína zima. Od slnovratu sa dni už postupne predlžujú – najprv len o sekundy, no psychologicky ide o významný moment: ľudia od nepamäti vnímali zimný slnovrat ako hranicu medzi úpadkom a obnovou života.
Slnko pri slnovrate stojí nad obratníkom Kozorožca, približne 23,5° južne od rovníka. Na Slovensku sa jeho výška na poludnie pohybuje len okolo 18° nad horizontom, čo spôsobuje nízku intenzitu slnečného žiarenia, dlhé tiene a minimálne zahrievanie krajiny. Najkratší deň roku 2025 u nás potrvá približne o 6 hodín menej ako najdlhší letný deň – slnko vyjde krátko po siedmej a zapadne už pred štvrtou popoludní.
Zaujímavé však je, že najskorší západ Slnka nenastáva presne v deň slnovratu, ale o pár dní skôr. Môže za to nepravidelnosť zemskej dráhy a rotačnej rýchlosti. Preto astronómovia pripomínajú, že slnovrat nie je „najtmavším dňom“ z hľadiska svetla ráno či večer, ale dňom s najkratším časovým úsekom od východu do západu Slnka.
Príčinou sezón a slnovratov je sklon rotačnej osi Zeme o 23,5°. Keby bola os kolmá, planéta by nemala ročné obdobia a žiadne sviatky svetla by neexistovali. Keďže je však os naklonená, severná pologuľa sa v decembri odkláňa od Slnka – preto u nás panuje zima. Keď Zem počas obehu „prejde“ okolo najjužnejšieho bodu Slnka, planéta sa začne pomaličky znova prikláňať k svetlu. Preto Slnko po slnovrate naberá silu a predlžuje deň – zdanlivo symbolicky „zvíťazí nad tmou“.
Zimný slnovrat mal v minulosti mimoriadnu duchovnú hodnotu. V starovekej Európe bol vnímaný ako znovuzrodenie božstva svetla.
- Kelti slávili sviatok Alban Arthuan, spájaný so znovunarodením Slnka, so starým Bohom, ktorý zomiera, aby mohol povstať nový.
- Starí Slovania mali tradíciu uctievania boha Svarožica – boha ohňa – a počas najdlhšej noci pálili obrady na jeho počesť, aby podporili návrat svetla.
- V rímskej mytológii pripadal na slnovrat sviatok Sol Invictus – Nepremožiteľné Slnko. Práve jeho kult neskôr ovplyvnil dátum slávenia Vianoc, ktoré boli kresťanstvom zasadené do rovnakého ročného obdobia – symbol narodenia Krista ako svetla sveta sa tak prirodzene prepojil s tradíciami Slnka.
- V severskej mytológii predstavoval slnovrat hranicu, kedy boh Odin putoval svetom a zbieral duše, no zároveň niesol prísľub nového cyklu života.
Pravdepodobne aj preto sú zimné sviatky vo všetkých kultúrach tak silno prepojené s ohňom, svetlom, sviecami a rodinným spoločenstvom.
Dnešný človek síce rozumie astronomickým zákonitostiam, no vzťah k prírodným cyklom nestratili ani moderné spoločnosti. Zimný slnovrat je výbornou príležitosťou zastaviť sa. Je to pripomienka, že aj najhlbšia tma končí; príroda i vesmír kráčajú podľa presných zákonov a ročné obdobia sú len prejavom kozmickej harmónie. Z vedeckého hľadiska teda zimný slnovrat znamená začiatok astronomickej zimy, no z duchovného pohľadu je to deň nádeje. V okamihu, keď noc dosiahne maximum, začne sa rodiť nový rok svetla – dlhší deň, nové návraty života a symbolické víťazstvo jari, ktorá sa už v tej chvíli začala.
Zdroj: autor
