Vysvetľuje multiverzum podstatu vesmíru?

Jedna z možností, ako vysvetliť prírodné konštanty, je predstava, že nejestvuje len jeden vesmír. Že žijeme v multiverze, kde každý iný vesmír „ochutnáva“ rôzne hodnoty konštánt. Vo fyzike existuje zopár extrémne hypotetických nápadov, ktoré môžu viesť k multiverzu.

Jednou cestou je koncept večnej inflácie. Podľa neho sa veľmi raný vesmír nikdy neskončil vo svojej fáze prudkej expanzie. Jeho rôzne časti sa akoby „odštipli“ a vytvorili vlastné bublinové vesmíry. Ďalšia cesta k multiverzu vychádza z teórie strún. V nej sa dodatočné priestorové dimenzie môžu zakrútiť samy do seba na nespočetne veľa spôsobov. Každé možné usporiadanie vedie k novým hodnotám fyzikálnych konštánt a dokonca k úplne novým zákonom fyziky. Tento priestor možností sa nazýva „krajina“ (landscape), pričom náš vesmír tvorí len jeden bod v tejto krajine.

V týchto multiverzových scenároch existuje množstvo vesmírov, ktoré život nepodporujú – ale tento náš áno, preto sme tu. V konečnom dôsledku je to stále antropický argument, no aspoň ponúka mechanizmus, ako môžu rôzne hodnoty konštánt vzniknúť a prečo práve tu nachádzame tie naše: jednoducho existuje veľa vesmírov s rôznymi hodnotami, ale tento konkrétny umožňuje život. Dokonca sa objavili pokusy odhadnúť, či je náš typ vesmíru častý alebo vzácny. Lenže tu narážame na problém – vôbec netušíme, aká je „východisková pravdepodobnosť“ pre ľubovoľnú kombináciu konštánt. Nemôžeme predpokladať, že všetky sú rovnako pravdepodobné. A bez toho sa nedajú robiť seriózne výpočty… preto všetky tieto pokusy zlyhávajú na našej základnej nevedomosti.

Možno je teda multiverzum a jeho „krajina“ trochu uspokojivejšia než bežný antropický argument – ale nie o veľa. A to ešte bokom nechávame schopnosť vypočítať pravdepodobnosti. Existujú ďalšie problémy: obidve tieto predstavy sú hypotetické a nemáme pre ne žiadne priame dôkazy. Nevieme, ako presne funguje obyčajná inflácia, nieto ešte večná. A teoretici strún nedokážu prepojiť konkrétne usporiadanie dodatočných dimenzií s fyzikou, ktorú by malo produkovať – teda nevieme spraviť testovateľné predpovede.

Takže opierať argument o super-hypotetické predstavy nie je práve najlepší základ. A čo viac, aj večná inflácia, aj teória strún obsahujú vlastné konštanty, ktoré sa nijako nemenia pri rôznych iteráciách multiverza. Napríklad inflácia potrebuje množstvo neznámych parametrov, aby vôbec fungovala – jednoducho predpokladáme, že inflácia existuje, že prebieha tak a tak, a jej fyzika je riadená istými číslami. Teória strún má zasa vlastné predpoklady, napríklad určitý počet extra dimenzií – číslo, ktoré sama teória nevie určiť.

Ani to teda nie je uspokojivé – nech sa snažíš akokoľvek, vždy skončíš s nejakými číslami, ktoré sa z čistej teórie nedajú vysvetliť.Ale možno to môžeme brať ako pokrok: ak sa nám podarí vysvetliť aspoň niektoré dnešné konštanty a znížiť počet neznámych, budeme mať pocit, že sa blížime k fundamentálnej teórii fyziky – takej, ktorá vysvetlí všetko o všetkom. Lenže pravda je, že možno sa nikdy nezbavíme všetkých konštánt. Možno tu vždy budú balíčky nevedomosti, ktoré sa nedajú odstrániť. A to vlastne dáva zmysel: žiadna teória fyziky, akokoľvek sofistikovaná, nikdy nedokáže vysvetliť vlastnú existenciu. Možno je to jednoducho limit, s ktorým sa musíme zmieriť. Ale to neznie práve zábavne. A práve viera, že vždy je čo nové objaviť za rohom, drží fyzikov pri práci.

Samozrejme, vždy sa tu nájde priestor aj pre… povedzme „božský zásah“. To už síce nie je fyzika, čo je pointa celej hry, ale ťažko ťa niekto zastaví – keďže všetky ostatné nápady sú, nuž, úplne otrasné. Ako som povedal, žiadna odpoveď nie je veľmi uspokojivá. Pokiaľ vieme, konštanty sú naozaj konštantné. Nemenia sa v čase ani v priestore. A akokoľvek ich počítaš, vždy dostaneš zoznam čísel, ktoré sú základom všetkých teórií. Jednoducho existujú – bez vysvetlenia a bez zjavného dôvodu. Takže zatiaľ, kým nenájdeme nejakú, ktorá sa v čase mení, alebo kým nepríde veľký teoretický prelom, nám neostáva nič iné, len s tým žiť.

Zdroj: Universe Today, Autor