Malý ľadový mesiac Saturnu, Enceladus, patrí medzi najzaujímavejšie telesá Slnečnej sústavy. Pod jeho hrubou ľadovou kôrou sa totiž skrýva rozsiahly oceán tekutej vody – a práve ten je dnes považovaný za jedného z najvážnejších kandidátov na prostredie vhodné pre život mimo Zeme. Otázkou však zostáva: ako zistiť, aké podmienky v tomto oceáne vládnu, keď je ukrytý kilometre pod povrchom?
Odpoveď môže ležať priamo na povrchu Enceladu – v jemných usadeninách, ktoré vznikajú z mohutných výtryskov vody a ľadu tryskajúcich z jeho južného pólu. Tieto „gejzíry“ vynášajú materiál z podpovrchového oceánu priamo do vesmíru, čím vedcom poskytujú jedinečnú príležitosť študovať vnútro mesiaca bez nutnosti pristátia či vŕtania do ľadu.
Nedávna štúdia tímu japonských vedcov sa zamerala na jednu z kľúčových vlastností oceánu Enceladu – jeho pH. Práve kyslosť alebo zásaditosť vody výrazne ovplyvňuje chemické reakcie a tým aj potenciál pre vznik a udržanie života. Odhady naznačujú, že oceán Enceladu je zásaditý, no presné hodnoty doteraz chýbali. Vedci navrhujú využiť metódu zvanú Ramanova spektroskopia, ktorá dokáže identifikovať chemické zloženie látok na základe interakcie svetla s molekulami. Táto technika už má za sebou úspešné nasadenie na planetárnych misiách a je mimoriadne vhodná na skúmanie ľadových telies. V laboratóriu výskumníci pripravili slané roztoky s rôznymi hodnotami pH, bohaté na karbonáty – minerály, ktoré vznikajú pri interakcii oxidu uhličitého, vody a hornín. Tieto roztoky následne vystavili vákuu a nízkym teplotám, aby napodobnili podmienky na povrchu Enceladu. Po odparení a zamrznutí vody zostali len soľné usadeniny, veľmi podobné tým, ktoré by sa mohli nachádzať v okolí výtryskov na mesiaci. Pomocou Ramanovej spektroskopie sa ukázalo, že jednotlivé karbonátové usadeniny nesú jasný „chemický podpis“ svojho pôvodného pH. Inými slovami, aj po zamrznutí a vystavení extrémnym podmienkam je možné z minerálov spätne odhadnúť, aké zásadité prostredie panovalo v pôvodnej kvapalnej vode. Záver štúdie je preto pre planetárnu vedu mimoriadne povzbudivý. Ramanova spektroskopia by mohla umožniť nepriamy, no pomerne presný odhad pH podpovrchového oceánu Enceladu priamo z analýzy povrchových materiálov. Takýto prístroj by sa mohol stať kľúčovou súčasťou budúcich misií zameraných na tento fascinujúci mesiac.
Záujem o Enceladus prudko vzrástol najmä po tom, čo sonda NASA počas misie Cassini preletela priamo cez jeho výtrysky. Analýzy odhalili vodu, soľ, organické molekuly, vodík aj teplo – teda ingrediencie, ktoré na Zemi úzko súvisia s hydrotermálnymi procesmi a biologickou aktivitou. Ak sa potvrdí, že oceán Enceladu má stabilné, mierne zásadité prostredie, výrazne to posilní jeho postavenie medzi najnádejnejšími miestami na hľadanie mimozemského života. Namiesto zložitých a rizikových misií pod ľadovú kôru by tak mohlo stačiť „čítať stopy“, ktoré oceán sám vyhadzuje na povrch.
Či sa Ramanova spektroskopia stane týmto pomyselným oknom do hlbín Enceladu, ukážu až budúce misie. Už dnes je však jasné, že aj drobné kryštáliky soli na zamrznutom povrchu môžu rozprávať veľký príbeh o oceáne, ktorý sa skrýva pod nimi – a možno aj o živote, ktorý v ňom čaká na svoje objavenie.
Zdroj: UniverseToday
