Vo vesmíre, ktorý sa riadi presnými gravitačnými zákonmi, sú kométy paradoxne tým najnevyspytateľnejším prvkom. Ich dráhy vieme vypočítať s obdivuhodnou presnosťou, no to, ako sa budú správať pri stretnutí so Slnkom, zostáva vždy otáznikom. Nová kométa typu „sungrazer“ – teda kométa doslova „lížuca“ Slnko – s označením C/2026 A1 MAPS môže začiatkom apríla predviesť krátke, no mimoriadne pôsobivé predstavenie. Najprv však musí prežiť extrémne blízky prelet pri Slnku.
Kométa bola objavená 13. januára 2026 a najskôr dostala predbežné označenie 6AC4721. Neskôr získala oficiálne meno ako prvá kométa roka 2026: C/2026 A1 MAPS. Skratka MAPS pochádza z priezvisk jej objaviteľov – Alain Maury, Georges Attard, Daniel Parrott a Florian Signoret – ktorí prevádzkujú sieť diaľkovo ovládaných teleskopov v čilskom púštnom regióne Atacama. Ide už o siedmy kometárny objav tohto tímu, ktorý je zároveň mimoriadne úspešný v objavovaní blízkozemských asteroidov.
To, čo medzi astronómami vyvolalo skutočný rozruch, bola vzdialenosť kométy od Slnka v čase objavu. V polovici januára sa nachádzala až 2,056 astronomickej jednotky od Slnka, čo je rekordne veľká vzdialenosť pre objav kométy typu sungrazer. Pri jasnosti +17,8 magnitúdy to naznačuje relatívne veľké jadro s odhadovaným priemerom približne 2,4 kilometra. Skutočná skúška však príde 4. apríla 2026, keď kométa dosiahne perihélium vo vzdialenosti približne 1,18 polomeru Slnka, teda len asi 160 000 kilometrov nad fotosférou. To znamená, že sa ponorí hlboko do slnečnej koróny. Pre porovnanie, legendárna kométa C/2011 W3 Lovejoy preletela vo vzdialenosti približne 140 000 kilometrov nad povrchom Slnka a napriek tomu dokázala prežiť. Väčšina komét by však takýto žiar nepřežila.
A1 MAPS patrí do známej Kreutzovej skupiny komét, ktorej pôvod siaha pravdepodobne k rozpadu veľkej kométy v roku 362 pred n. l. Z tohto prúdu pochádzali aj veľkolepé kométy rokov 1843 a 1882 či známa kométa Ikeya-Seki z roku 1965. Sungrazery nie sú výnimočné – observatórium SOHO ich od roku 1995 objavilo už viac ako päťtisíc – no väčšina z nich je príliš slabá na to, aby ich bolo možné pozorovať voľným okom.
Astronómovia si stále pamätajú aj sklamanie z kométy C/2012 S1 ISON, ktorá bola označovaná za „kométu storočia“, no pri prelete vo vzdialenosti 1,165 milióna kilometrov od Slnka sa rozpadla. O to väčším prekvapením bola Lovejoy, ktorá dokázala prežiť a vytvorila nádherný chvost pozorovateľný z južnej pologule.
Ako si teda povedie C/2026 A1 MAPS? Momentálne sa pohybuje na južnej oblohe a severným pozorovateľom sa drží nízko nad horizontom. Koncom marca by mala zosilnieť približne na 10. magnitúdu. Za priaznivých okolností by sa mohla začiatkom apríla priblížiť až k extrémnej jasnosti −7 magnitúdy, čo by teoreticky umožnilo jej denné pozorovanie – samozrejme s maximálnou opatrnosťou vzhľadom na blízkosť oslňujúceho Slnka.
Najlepšie šance na sledovanie jej dramatického preletu poskytne slnečné observatórium Solar and Heliospheric Observatory, spoločný projekt NASA a ESA. Kométa vstúpi do zorného poľa prístrojov LASCO začiatkom apríla a krátko sa dokonca z pohľadu Zeme stratí za slnečným diskom, aby sa o približne hodinu a pol znovu objavila.
Ak kométa aprílový prelet prežije, bude pokračovať na vysoko pretiahnutej dráhe smerom k aféliu vzdialenému približne 220 astronomických jednotiek, teda ďaleko za pás Kuiperových telies, kam dorazí až niekedy v 32. storočí.
Apríl 2026 tak môže priniesť dramatické nebeské divadlo. Šanca, že kométa prežije prelet korónou, nie je veľká. No presne v tom spočíva čaro komét – v ich nevyspytateľnosti. A možno práve C/2026 A1 MAPS nás všetkých príjemne prekvapí.
Zdroj: Universe Today
