Známe hviezdy, ktoré bežne vidíme na oblohe sú, okrem niekoľko vzácnych výnimiek, všetky väčšie ako naše Slnko a predstavujú len okolo 4% všetkých hviezd v Galaxii. Avšak, čím sú hviezdy menšie, tým sú aj početnejšie. To znamená, že drvivú väčšinu hviezd vlastne vôbec nevidíme a okrem toho, že okolo nich bolo objavených veľa exoplanét, sa o nich viac píše len v odbornejšej literatúre. Až 88% všetkých hviezd predstavujú hviezdy triedy K a M. Hviezdy týchto tried v hlavnej postupnosti majú nižšiu svietivosť ako Slnko a preto ich nemôžeme pozorovať voľným okom a to najmä ak sú v relatívne väčšej vzdialenosti. Výnimku troví len niekoľko málo hviezd triedy K ako sú α Cen B, ε Eri, 61 Cyg, ο2 Eri, et cetera. Práve preto sú na štúdium menších hviezd veľmi vhodnou vzorkou najbližšie hviezdy, ktoré môžeme vďaka ich relatívnej blízkosti pozorovať aj menším teleskopom. Hviezdy typu M sú veľmi zaujímavé, pretože sú plne konvektívne a produkty horenia v jadre sú konvekciou vynášané na povrch kde spôsobujú masívne erupcie. Tieto erupcie sú proporcionálne oveľa väčšie ako erupcie na Slnku. Vďaka nim máme jedinečnú možnosť nahliadnuť dovnútra hviezd a potvrdiť si tak teórie o ich fungovaní. Vek týchto malých hviezd môže dosahovať až vek vesmíru, v našej blízkosti sa však nachádzali aj hmotnejšie hviezdy ako Slnko, ktoré už majú život v hlavnej postupnosti a v štádiu červeného obra za sebou a nachádzajú sa už vo finálnom štádiu bieleho trpaslíka. Aj biele trpaslíky majú relatívne nízku jasnosť. V bízkosti Slnka do vzdialenosti 20 svetelných rokov sa ich nachádza niekoľko a sú pozorovateľné aj menšími teleskopmi. Okrem toho, okolo najbližších hviezd obiehajú aj početné hnedé trpaslíky a exoplanéty, tie sú však pozorovateľné len väčšími teleskopmi. Práve hnedé trpaslíky a voľne sa pohybujúce planéty, ktoré vo väčšej vzidalenosti takmer vôbec nevidíme sú jedným z možných objasnení pôvodu tmavej hmoty. Mnohé z najbližších hviezd sú v skutočnosti súčasťou viacnásobných systémov s viacerými hviezdami rôznych tried, okolo ktorých obiehajú početné hnedé trpaslíky a planéty. Vďaka ich relatívnej blízkosti je možné ich ľahšie rozlíšiť.
Hviezdy s nízkou hmotnosťou, menšou ako polovica hmotnosti Slnka, sú plne konvektívne od jadra až po povrch, a majú preto homogénne zloženie. Ich relatívne chladnejším materiálom ťažko preniká žiarenie a práve preto dochádza ku konvekcii. U hviezd strednej hmotnosti, ako je Slnko, funguje prenos žiarenia v jadre dostatočne dobre na to, aby nedochádzalo ku konvekcii. Nad stabilným jadrom v ktorom prebieha cyklus PP a bez konvekcie sa nachádza oblasť žiarenia a nad ňou konvektívna oblasť a fotosféra. Povrch týchto hviezd neobsahuje produkty fúzie z jadra, ale zachováva si rovnaké zloženie ako hmlovina, z ktorej vznikli. Pri hmotnosti 1,5 hmotnosti Slnka konvektívna oblasť už takmer neexistuje a hviezda je v podstate plne radiačná. Pri hmotnostiach nad 1,5 hmotnosti Slnka sa na produkcii energie väčšinou podieľa cyklus CNO. Keďže tento cyklus je oveľa citlivejší na teplotu, produkcia energie hviezdy je tesnejšie sústredená v jej strede, čo udržiava v chode konvekciu v jej jadre.
Klenotnica blízkych hviezd
Bez detailného štúdia hviezd menších ako Slnko by stelárna astronómia vlastne nemala žiadne poznatky o drvivej väčšine hviezd v Galaxii. Vďaka tomu, že naše Slnko je doslova zo všetkých strán obklopené takýmito hviezdami, máme jedinečnú možnosť študovať túto početnú kategóriu jednak z blízka a zároveň z bezpečnej vzdialenosti. Slnko má ideálnu polohu v Galaxii, pretože je primerane vzdialené od všetkých potenciálne nebezpečných typov objektov ako sú čierne diery alebo supermasívne hviezdy. V nasledujúcom prehľade si priblížime niektoré blízke hviezdy pozorovateľné zo strednej Európy.
Barnardova hviezda, HIP 87937
5,96 ly, Oph, 9,5 mag, 0,14 M☉, B-V +1,71, M4V
Hviezda s najrýchlejším pohybom na hviezdnom pozadí a zároveň najbližšia hviezda na severnej oblohe a po trojnásobnom systéme α Centauri štvrtá najbližšia hviezda od Slnka. Červený trpaslík s röntgenovými a UV erupciami.
Barnardova hviezda je výborne pozorovateľná na jar a v lete v súhvezdí Hadonos. Na mapke je vyznačená červenou farbou. V jej blízkosti je dostatok jasnejších hviezd na to aby sme ju rýchlo našli v teleskope.
CN Leonis
7,86 ly, 13,4 mag, 0,09 M☉, B-V +2,03 M6V
Najjasnejší blízky červený trpaslík na úplnej dolnej hmotnostnej hranici horenia vodíka. Hviezdy s menšou hmotnosťou už niesú hviezdami ale hnedými trpaslíkmi. Magnitúda hnedých trpaslíkov je o 10 magnitúd slabšia ako magnitúda červeného trpaslíka podobných rozmerov.
Sírius, α Canis Maioris
A: 8,71 ly, -1,5 mag, 2,06 M☉, B-V 0,00, A1Va; B: 8,4 mag, 1,02 M☉, B-V-0,03, DA2
Sírius je vlastne viacnásobným hviezdnym systémom. V tesnej blízkosti najjasnejšej hviezdy oblohy Síria A s dvojnásobnou hmotnosťou Slnka obieha najbližší biely trpaslík Sírius B hmotnosti Slnka a veľkosti Zeme, ktorý je pozostatkom po ešte masívnejšej hviezde akou je Sírius A. Sírius B je momentálne najďalej od Síria A a s dostatočne veľkým teleskopom (25cm) a za výborných pozorovacích podmienok počas zimných nocí je možné rozlíšiť aj Sírius B. Podobnou sústavou je aj Prokyón (α CMi), no na rozlíšenie komponentu B treba ešte väčší teleskop.
Biele trpaslíky obiehajúce okolo Síria a Prokyónu. Tieto objekty vyžadujú výborné pozorovacie podmienky a väčšie teleskopy s kvalitnou optikou. α CMA (PA 60°, Sep 11,3″), α CMi (PA 345°, Sep 5,1″).
61 Cygni
A: 11,4 ly, 5,2 mag, 0,7 M☉, B-V +1,14, K5V; B: 6,0 mag, 0,63 M☉, B-V +1,32, K7V
Mimoriadne pekný pár oranžových trpaslíkov, ktorých kategória sa nachádza medzi hviezdami triedy Slnka a triedou červených trpaslíkov. Táto dvojhviezda je dokonca viditeľná aj voľným okom, no na jej detailenjšie štúdium a rozlíšenie jednotlivých komponentov treba teleskop.
Porovnanie 61 Cygni A a B zo Slnkom (PA 154°, Sep 32″).
Keid, ο2 Eridani (40 Eridani)
A: 16,33 ly, 4,4 mag, 0,84 M☉, B-V +0,82, K0,5V; B: 9,5 mag, 0,57 M☉, B-V +0,03, DA4; C: 11,2 mag, 0,2 M☉, B-V +1,67, M4,5V
Mimoriadne krásna trojhviezda pozostávajúca z troch rôznych typov hviezd s veľkým farebným kontrastom. Najľahšie pozorovateľný biely trpaslík na oblohe.
Keid nám vďaka svojej relatívnej blízkosti poskytuje jedinečnú možnosť porovnať tri veľmi rozdielne typy hviezd veľmi blízko pri sebe. AB (PA 102°, Sep 83″), BC (PA 330°, Sep 8,2″).
70 Ophiuchi
A: 16,71 ly, 4,2 mag, 0,9 M☉, B-V +0,84, K0V; B: 6,0 mag, 0,7 M☉, B-V +1,19, K4V
Výborná viacnásobná hviezda s dvomi oranžovými trpaslíkmi v centre sústavy. Najhmotnejšia hviezda má 90% hmotnosti Slnka. Rozlíšiteľná pri väčšom zväčšení aj s menšími teleskopmi.
Hviezdu nájdeme ľahko aj voľným okom v súhvezdí Hadonosa. Pri pohľade zhruba 15cm teleskopom a pri väčšom zväčšení sú rozlíšiteľné dva komponenty a viditeľný jemný farebný kontrast. 70 Oph AB (PA 118°, Sep 6,7″)
KX Librae
A: 19,2 ly, 5,6 mag, 0,8 M☉, B-V +1,11, K4V; B: 8,3 mag, 0,55 M☉, B-V +1,49, M1V; C: 10,0 mag, 0,35 M☉, M3V
Viacnásobná sústava vhodná na porovnávanie farieb oranžových a červených trpaslíkov. Dvojica BC nie je rozlíšiteľná no obe hviezdy majú takmer rovnakú farbu. Štvrtým komponentom sústavy je hnedý trpaslík D s možnou planétou. (Ilustračný obrázok v záhlaví článku).
KX Librae nájdeme veľmi ľahko v súhvezdí Váhy počas jari. Nachádza sa medzi hviezdami σ a α Librae. KX Lib AB (PA 307°, Sep 26″)
Achird, η Cassiopeiae
A: 19,33 ly, 3,5 mag, 0,97 M☉, B-V +0,58, G0V; B: 7,5 mag, 0,57 M☉, B-V +1,39, K7V
Viacnásobná sústava s hlavnou hviezdou hmotnosti Slnka a tesným súpútnikom ornažovým trpaslíkom na dolnej hranici triedy K. Dobrý kontrast a porovnanie oranžového trpaslíka zo Slnkom. Rozdiel hmotnosti hviezd je 0,4 M☉ no komponent A je 39x jasnejší ako komponent B. Jedinečná možnosť vizuálne pozorovať farebný kontrast tried G a K.
Eta Cassiopeiae je dobre pozorovateľná celý rok nakoľko je cirkumpolárna. Tieto dve rozdielne triedy hviezd majú zdanlivo menší rozdiel hmotností no vysoký rozdiel svietivosti. η Cas AB (PA 328°, Sep 13,5″)
Guniibuu, 36 Ophiuchi
A: 19,42 ly, 5,1 mag, 0,85 M☉, B-V +0,85, K2V; B: 5,1 mag, 0,85 M☉, B-V +0,85, K1V; C: 6,3 mag, 0,71 M☉, B-V +1,16, K5V
Najlepšia viacnásobná hviezda pozostávajúca z oranžových trpaslíkov triedy K presne medzi triedou, v ktorej sú hviezdy ako Slnko, a v ktorej sú červené trpaslíky. Na rozlíšenie komponentov A a B je vhodný väčší teleskop.
Hlavná trojhviezda systému 36 Oph pozostáva z hlavného páru dvoch hmotnejších oranžových trpaslíkov a jedného menej hmotného oranžového trpaslíka obiehajúceho okolo hlavného páru. 36 Oph AB (PA 138°, Sep 5,1″), AC (PA 74°, Sep 12’12“).
V nasledujúcej tabuľke sú uvedené takmer všetky najbližšie hviezdy do vzdialenosti 20 svetelných rokov. Tabuľku si môžete vytlačiť na A4 a podľa potreby vložiť do Atlasu Arcturus. Pri hviezdach a dvojhviezdach, ktoré sa nachádzajú v Atlase, je uvedená strana Atlasu.
