Diablova kométa, hm, znie to vskutku nebezpečne, ale nemusíte sa obávať, žiadne nebezpečenstvo nehrozí. Táto zaujímavá kométa spríjemní pozorovateľom pohľad na oblohu.
Takzvaná Diablova kométa má ale oveľa menej desivé meno: kométa 12P/Pons-Brooks. Táto krátkoperiodická kométa obieha okolo Slnka raz za 71,2 roka, podobne ako slávna Halleyova kométa. Pre upresnenie uvádzame, že každá komét s obežnou periódou kratšou ako 200 rokov sa považuje za krátkoperiodickú.
Kométa 12P/Pons-Brooks prešla v októbri 2023 výbuchom, ktorému vďačí za vytvorenie „rohov“.
Táto kométa nie je v Slnečnej sústave nováčikom. Kométu 12P/Pons-Brooks poznáme od roku 1812, keď ju objavil lovec komét Jean-Louis Pons. Pozorovania kométy ale neboli dostatočne presné na to, aby vedeli vtedajší astronómovia predpovedať jej návrat. Kométu v roku 1883 opätovne objavil William Brooks. Na základe historických záznamov sa domnievame, že kométa bola pozorovaná aj v roku 1385. Jadro kométy má veľkosť približne 17 km, čo je o 2 km viac ako má slávna Halleyová kométa.
Kométa obieha okolo Slnka na dráhe s vysokým sklonom a vo vnútorných častiach Slnečnej sústavy sa dostáva do priestoru medzi dráhami planéty Venuša a Zem, nepretína pri svojej púti obežnú dráhu našej planéty. Prečo túto kométu nazývame Diablovou kométou? Kométa 12P/Pons-Brooks v júli 2023 prešla výbuchom vďaka ktorému sa uvoľnilo množstvo plynu a prachu, čo malo za následok asi 100 násobné zjasnenie kométy. Takéto výbuchy sú náhodné a nedajú sa predpovedať, dokonca nie sú ani veľmi bežné aj keď kométa Pons-Brooks ich už v minulých návratoch niekoľko predviedla. Výbuch mal okrem zjasnenia kométy za následok aj deformáciu kómy do tvaru podkovy alebo ak chcete do tvaru rohov s tmavým stredom a jasnými krídlami. Určitý čas po výbuchu sa plyn a prach okolo kométy rozptýlil a kométa prišla o svoje rohy. Avšak v októbri 2023 sa na povrchu kométy výbuch zopakoval a rohy sa vrátili späť.
Astronómovia si nie sú úplne istí, čo spôsobuje vznik rohov, myslia si, že by to mohlo byť spôsobené tým, že kométa chrlí plyn a prach nerovnomerne. Možno existuje nejaká časť povrchu, ktorá takpovediac „nefúka“ plyn a prach, takže zostáva tmavá, zatiaľ čo oblasti na jej stranách sú svetlé, pretože v nich dochádza k výronu plynu a prachu. Alebo sa možno jedná o tieňový efekt, kde hustejší materiál alebo dokonca topografia v strede kométy blokuje časť jasného materiálu za ňou z nášho pohľadu. Nech už je dôvod akýkoľvek, je veľmi zaujímavý a vypovedá o jedinečnej štruktúre tejto kométy.
Dráha kométy v Slnečnej sústave
Kométa 12P/Pons-Brooks sa vo svojom perihéliu nachádza vo vzdialenosti 0,8 AU (119,7 milióna km) od Slnka. V čase perihélia sa tak nachádza medzi dráhami planéty Venuša (0,7 AU) a planéty Zem (1 AU). Na prvý pohľad sa tak zdá, že pri svojej púti Slnečnou sústavou pretína dráhu Zeme, ale opak je pravdou. Ako vieme, priestor je trojrozmerný a zatiaľ čo všetky planéty v našej Slnečnej sústave obiehajú okolo Slnka v relatívne plochej rovine, kométy sa týmto pravidlom nemusia riadiť. Práve kométa 12P/Pons-Brooks obieha okolo Slnka na dráhe s vysokým sklonom a preto nedochádza pri jej obehu k pretnutiu dráhy Zeme, pretože roviny obehu kométy a planéty Zem sú rozdielne. Naposledy prešla kométa Pons-Brooks perihéliom v roku 1954. Ďalší prechod perihéliom je očakávaný 21.04.2024. Očakávaný prechod perihéliom bude zhruba 2 týždne po úplnom zatmení Slnka, ktoré bude pozorovateľné nad Severnou Amerikou. Keďže kométa bude v čase zatmenia pomerne blízko k Slnku, je celkom možné, že bude pozorovateľná aj počas zatmenia pomocou malého ďalekohľadu. V prípade ak kométa opätovne vybuchne, je celkom možné, že bude počas zatmenia Slnka viditeľná na oblohe aj voľným okom. Každopádne to bude chuťovka, ktorú sa oplatí zachytiť aj fotograficky.
Zdroj: astronomy.com
