Astronómovia objavili vesmírnu megastruktúru v tvare prstenca, ktorej rozmery spochybňujú doterajšie teórie vesmíru.
Takzvaný Veľký prstenec má priemer približne 1,3 miliardy svetelných rokov, čo ho radí medzi najväčšie štruktúry, aké boli kedy pozorované. Prstenec galaxií vo vzdialenosti viac ako 9 miliárd svetelných rokov od Zeme má príliš malú jasnosť nato, aby sme ho videli voľným okom. Jeho priemer na nočnej oblohe by zodpovedal pätnástim Mesiacom v splne.
Pozorovania, ktoré boli prezentované vo štvrtok na 243. zasadnutí Americkej astronomickej spoločnosti v New Orleans, sú významné, pretože veľkosť Veľkého prstenca zrejme odporuje základnému predpokladu kozmológie, ktorý sa nazýva kozmologický princíp. Ten hovorí, že nad určitou priestorovou škálou je vesmír homogénny a v každom smere vyzerá rovnako.
Vesmír vo veľkých škálach by teoreticky mal byť obrovské homogénne priestranstvo bez žiadnych štruktúr. Veľký prstenec je však jedným z rastúceho zoznamu neočakávane veľkých štruktúr. Medzi ďalšie patrí Obrovský oblúk, ktorý sa nachádza hneď pod Veľkým prstencom a ktorý bol tiež objavený v roku 2021. Kozmológovia vypočítali súčasnú teoretickú hranicu maximálnej veľkosti štruktúr na 1,2 miliardy svetelných rokov, avšak Veľký prstenec a Obrovský oblúk, ktorý je dlhý približne 3,3 miliardy svetelných rokov, túto hranicu prekonávajú.
Zaujímavé je, že obe štruktúry sa nachádzajú v rovnakej vzdialenosti od Zeme, v blízkosti súhvezdia Pastier, čo zvyšuje možnosť, že sú súčasťou prepojeného kozmologického systému. Astronómovia tvrdia, že takéto výnimky sa stále zametajú pod koberec. No čím viac ich odhalia, tým viac bude jasné, že súčasný kozmologický model treba prehodnotiť. Je buď neúplný alebo úplne nesprávny.
Veľký prstenec bol objavený na základe analýzy údajov zo Sloanovho digitálneho prieskumu oblohy (SDSS), katalógu vzdialených kvazarov. Tieto objekty sú také jasné, že sú viditeľné zo vzdialenosti miliárd svetelných rokov a fungujú ako obrovské vzdialené majáky, ktoré osvetľujú okolité galaxie, ktoré by inak zostali nepovšimnuté.
Astronómovia použili niekoľko rôznych štatistických algoritmov na identifikáciu potenciálnych veľkorozmerných štruktúr a takýmto spôsobom objavili Veľký prstenec. Štruktúra sa na oblohe javí ako takmer dokonalý prstenec, ale ďalšia analýza odhalila, že má skôr tvar špirály, ako vývrtka, ktorá je zarovnaná osou k Zemi.
Kozmológovia si nie sú istí, akým mechanizmom mohla štruktúra vzniknúť. Jednou z možností je typ akustických vĺn v ranom vesmíre, známy ako baryónové akustické oscilácie, ktoré mohli spôsobiť vznik guľových obálok v dnešnom usporiadaní galaxií. Ďalším vysvetlením je existencia kozmických strún, hypotetických „defektov“ v tkanive vesmíru, ktoré by mohli spôsobiť zhlukovanie hmoty pozdĺž veľkorozmerných zlomov.
Veľký prstenec je možné zosúľadiť s kozmologickým princípom v závislosti od toho, ako sú definované jeho hranice, ale čím viac takýchto odľahlých, veľkorozmerných štruktúr bude objavených, tým menej je tento model štatisticky hodnoverný. Preto je hľadanie ďalších obrovských štruktúr také dôležité.
