Na vysychajúcej červenej planéte mohla voda presakovať zo spodných vrstiev. Vedci chcú preto hľadať biologické podpisy v oblasti, ktorá bola kedysi bahenným jazerom.
Vedci starostlivo študovali miesto, ktoré považujú za vysušené zvyšky rovníkového bahenného jazera na Marse. Ich štúdia oblasti Hydraotes naznačuje, že v týchto miestach na povrch vystúpila spodná voda. Pokiaľ majú vedci pravdu, potom by sa táto oblasť mohla stať hlavnou oblasťou pre budúce misie hľadajúce stopy života na Marse.
Simulovaný pohľad na oblasť Hydraotes Chaos na Marse, zostrojené z údajov sondy Mars Express Európskej vesmírnej agentúry. (ESA / DLR / FU Berlín)
Podľa doterajších vedomostí povrchová voda na Marse zamrzla zhruba pred 3,7 miliardami rokov, kedy sa atmosféra výrazne stenčila a povrch sa prudko ochladil. Ale pod marťanskou pôdou mohla podzemná voda stále zostať tekutá v rozsiahlych podzemných komorách. Navyše, určité formy života mohli zostať v týchto komorách a zanechať tak za sebou stopy existencie. Približne pred 3,4 miliardami rokov sa systém vodonosných vrstiev v oblasti Hydraotes Chaos rozpadol, čo spôsobilo záplavy epických rozmerov, ktoré vyvrhli obrovské množstvo sedimentov na povrch Marsu. Oblasť Hydraotes Chaos je príkladom geomorfológie chaotického terénu, ktorý obsahuje spleť vyčnievajúcich hôr, rozbitých kráterov a zubatých údolí. Uprostred tohto chaotického terénu leží relatívne pokojná a uhladená oblasť rovinatého terénu. Táto rovina je posiata kužeľmi a kupolami, s náznakmi bahenných útvarov vzniknutých vytlačením podzemnej vody. To naznačuje, že sedimenty v tejto oblasti neboli vytvorené bleskovou povodňou, ale namiesto toho vystúpili z podpovrchových vrstiev.
Satelitný pohľad na Hydraotes Chaos (biely obrys) vrátane umiestnenia navrhovaného bahenného jazera (čierna šípka). (Obrazový kredit: NASA)
Na základe počítačových simulácií sa zdá, že oblasť Hydraotes Chaos prekryl rezervoár podzemnej vody bohatej na biologické podpisy, pravdepodobne vo forme ľadovcov. Následne vďaka vnútornému teplu planéty došlo k rozpusteniu ľadu a následne k vystúpeniu podzemnej vody na povrch červenej planéty. Keď voda ustúpila, zanechala za sebou možno pozostatky biosignatúr.
Či to tak naozaj je, a v tejto zaujímavej oblasti objavíme biologické podpisy, ukáže až čas a ďalšie skúmanie budúcimi sondami.
Zdroj: space.com
