Vedci z Opavskej univerzity spolu so zahraničnými vedcami študujú doposiaľ nevysvetlené vlastnosti premenlivého röntgenového žiarenia, ktoré pochádza z blízkosti superhmotných čiernych dier. Toto žiarenie je vysielané zo zóny, kde ešte môže uniknúť silnej gravitácii ale podľa výpočtov môžu pozorované frekvencie vznikať len u menej hmotných čiernych dier. Pozorované frekvencie sa s teóriou významne rozchádzajú. Jedným z vysvetlení je aj most do paralelného vesmíru.
Vedci z Fyzikálneho ústavu v Opave posledné roky študujú a vyhodnocujú oscilácie röntgenového žiarenia z okolia čiernych dier. Podrobná analýza pritom ukazuje, že u tých najhmotnejších objektov sa pozorované frekvencie oscilácií výrazne líšia od toho, čo vedci predpovedajú na základe modelov, ktoré s týmto druhom žiarenia plne korešpondujú pri menej hmotných čiernych dierach, ktoré vznikli z masívnych hviezd. Záhadné žiarenie pochádzajúce z akreačných diskov okolo superhmotných čiernych dier pritom môže byť vodítkom k červím dieram a paralelným vesmírom. Vedci sledujú dve rôzne oscilácie, ktoré sa prejavujú v akreačnom disku okolo čiernych dier. Žiarenie z týchto akreačných diskov uniká v blízkosti horizontu udalostí. Veľmi zaujímavé je, že oscilácie prebiehajú vo frekvencii, ktorých celočíselný pomer je 3:2. Takéto žiarenie vieme vysvetliť pri malých čiernych dierach ale pri obrovských čiernych dierach to už nie ej také jasné. Vedci preto hľadajú možné riešenie, aby bolo možné pozorované žiarenie a jeho oscilácie vysvetliť. Jedným z pravdepodobných vysvetlení je aj prítomnosť červej diery.
Pojem „červia diera“ označuje hypotetickú skratku medzi dvoma miestami v zakrivenom priestoročase. Ako prvý ju popísal Albert Einstein (1879–1955) a Nathan Rosen (1909–1995) už v roku 1935. Odborne sa preto nazýva „Einsteinov-Rosenov most“. Je ale vôbec možné, aby doposiaľ len teoreticky popísané skratky vo vesmíre alebo brány do paralelných vesmírov boli aj reálnymi objektami? V spoluopráci so zahraničnými vedcami z Ruska a Brazílie prišli opavský fyzici Konoplya, Churilová, Stuchlík a Židenko) tiež na to, že existencia stabilnej červej diery nevyžaduje prítomnosť žiadnej exotickej a zatiaľ neobjavenej látky. Vedci si dlhé roky mysleli, že k udržaniu stabilného hrdla červej diery je potrebná exotická látka, ktorej vlastnosti sa vymykajú bežných skúsenostiam. Usudzovalo sa, že by to mala byť látka s negatívnou gravitáciou. Uvažovalo sa, že červia diera je dôsledok mimoriadne silných gravitačných javov popísaných v alternatívnej gravitácii. Najnovšie poznatky ale počítajú s tým, že červie diery, majú tiež elektrický náboj a magnetické pole a práve zohľadnenie silného elektromagnetického poľa nám ponúka existenciu stabilných červých dier a to za prítomnosti bežných foriem hmoty vo vesmíre. Nové poznatky vychádzajú z riešenia Einsteinových rovníc popisujúcich gravitáciu a z rovníc popisujúcich elektromagnetické pole a nabité elementárne častice vytvorených Jamesem Maxwellem (1831–1879) a Paulem Diracem (1902–1984).
Je pochopiteľné, že sa ponúka otázka, čo červia diera spája? Teoreticky môže červia diera vytvárať skratku medzi dvoma vzdialenými miestami nášho vesmíru, ale tiež môže spájať dva rôzne vesmíry. Z modelov pritom vychádza, že červia diera môže mať symetrický alebo asymetrickú geometriu. V prípade symetrickej geometrie spája červia diera dva body v našom vesmíre a v prípade asymetrickej geometrie vytvára most na konci ktorého je paralelný vesmír. Doteraz sme usudzovali, že paralelný vesmír nie je možné z fyzikálnych dôvodov pozorovať, pretože informácie z neho by museli cestovať nadsvetelnou rýchlosťou, čo však možné nie je. Avšak novo vypočítané modely, ktoré zohľadňujú gravitáciu a elektromagnetické pole nám ukazujú, že asymetrická červia diera by mohla byť „mostom“ k vesmíru s inými vlastnosťami a to v zmysle teórie strún. Nová štúdia teda prináša prelomové poznanie, ktoré umožňuje vznik stabilných červích dier zo stavebných kameňov, ktoré máme vo vesmíre bežne dostupné. Čo znamená, že hypoteticky by sme červiu dieru vedeli vytvoriť aj laboratórne, avšak k tomu nemáme zatiaľ dostatočné energetické zdroje, nakoľko tie sú približne 100 miliardkrát vyššie ako vyprodukuje naše Slnko.
Zdroj: ČAS
