Kde sú chýbajúce supernovy?

Kde sú chýbajúce supernovy?

V našej galaxii by malo ročne vzplanúť niekoľko supernov za storočie. Ale za posledných 1000 rokov sme ich videli len 5. Prečo?

V našej galaxii sme supernovu nepozorovali už niekoľko storočí. Zdá sa, že fenomén chýbajúcich supernov by mohla vysvetliť nový výskum, ktorý kombinuje vplyv medzihviezdneho prachu, vzdialenosti a „šťastia“. Posledná supernova, ktorú sme v našej galaxii mohli pozorovať vybuchla v roku 1604 a pozorovali ju mnohí astronómovia po celom svete. Pričom sa jej zvlášť venoval Johannes Kepler. V tom čase samozrejme nikto netušil, že tieto „nové hviezdy“, ktoré sa na oblohe objavili a po čase zmizli nie sú novými hviezdami, ale konečnými štádiami vo vývoji hviezd. Dnes vieme, že sa jedná o masívne explózie hmotných hviezd, ktoré končia ako čierne diery, resp. neutrónové hviezdy.

Astronómovia vypočítali, že v našej galaxii by malo vybuchnúť niekoľko supernov za 100 rokov. Ale za posledné takmer 4 storočia sme nevideli ani jednu a to ja napriek tomu, že monitorujeme oblohu pomerne pozorne. Zdá sa teda, že naša galaxia neprodukuje z nejakého dôvodu supernovy. Napríklad hmlovina Cassiopeia A je pozostatkom supernovy, ktorá vybuchla pred 325 rokmi, avšak nikto ju nevidel. Prečo?

Z výskumu vyplýva, že všetko závisí od polohy potenciálne supernovy. Väčšina supernov totiž vzniká v galaktickom disku, ktorý je pomerne tenký a plný medzihviezdneho plynu a prachu, ktorý dokonale zatieni svetlo explodujúcej supernovy. Ďalšie supernovy vznikajú v galaktickom jadre, ktoré je tiež plné medzihviezdneho prachu a plynu.

To znamená, že ak má byť supernova spozorovaná, musí byť na správnom mieste v galaxii, dostatočne blízko a v priestore, kde nie je veľa prachu a plynu. Napriek týmto predpokladom tu máme ale jeden problém. Model predpovedá, že väčšina supernov viditeľných voľným okom by sa mala vyskytovať v smere ku galaktickému centru. Ale väčšina doteraz zaznamenaných supernov tam nebola. Pravdepodobne tu zohráva úlohu vplyv špirálových ramien, ktoré môžu spustiť hviezdotvorbu a následne s ňou spojený vznik supernov. Či to tak naozaj je, ukáže až ďalší výskum.

Kedy teda uvidíme ďalšiu svetelnú šou? Vedci odhadujú, že máme 33 % šancu uvidieť v priebehu tohto roku explóziu supernovy masívnej hviezdy, resp. 50 % šancu uvidieť supernovu explodujúcu z bieleho trpaslíka. Čo z toho nastane skôr a či vôbec, je už iba čisto dielom náhody.

Zdroj: Space.com

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *